Bolo to krátke. Zrazu: po dňoch nemilosrdných trapasov a tvrdého pádu som si uvedomila, že si vôbec nepripúšťam prenikavú únavu, sklamanie z rozhovorov, od ktorých som si nemala veľa sľubovať. Deň blbec vyvrcholil a podhodil mi do cesty toto. Nutné zažiť. Koľkí zo seba vyžarujú niečo svieže, fajné, nabité? Poznáte to, zrazu je vám dobre, všetko zlé z vás (aspoň na okamih) opadne. Čokoľvek, čo mi v próze dní pozdvihlo náladu, správne ma nakoplo, povzbudilo, vzbĺklo z maličkosti. Naozaj. Tieto maličkosti hrejú ešte dlho potom. A to je na nich super, sú také nenápadné, ale osudové.
Ešte raz som sa otočila. Naše pohľady sa stretli, prekvapivo, ako naše úsmevy. A potom som ťukla čelom do stĺpa - ako vo filme.