Marcel Páleš
Ľudia sa často trápia pre veci, ktoré nemajú (ICQ rozhovor)
Najmä mladí sú často utrápení kvôli osobe, po ktorej túžia, ale nemôžu ju mať...a tak zabúdajú na tých, ktorých majú a ktorí ich milujú.
Okrem mnohého iného ma zaujímajú diskusie o zmysle života, rád presahujem hranice priemernosti, milujem čítanie kníh a tiež čítanie ľudí. Keďže rád nachádzam neobyčajné v obyčajnom, nájdete ma často strateného v pozorovaní kolobehu života. Soľou môjho života je umenie, korením priatelia a najsilnejšou prísadou nad všetko vyvýšená láska. Spomedzi priateľov si najviac cením Boha, preto mastretnete aj v božích chrámoch, kde vyhľadávam pokoj v duši. Zoznam autorových rubrík: Zamyslenia, Živý pozdrav z Márnice, Idúc ulicou, Cesta za zmyslom života, Próza, Poézia, Slová nad zrkadlom, Boh, Nočná návšteva, Súkromné, Nezaradené

Najmä mladí sú často utrápení kvôli osobe, po ktorej túžia, ale nemôžu ju mať...a tak zabúdajú na tých, ktorých majú a ktorí ich milujú.

Každým dňom sa prebúdzam, aby som začal nové ráno, vstúpil do ďalšieho dňa a preháňal sa ním, niekedy ani si neuvedomujúc, kam smerujem. Každým dňom otváram svoje oči, a tým sa nepreberám len zo sna a spánku, ale vstupujem tiež do života, do reality, v ktorej ma neustále sprevádzajú moje myšlienky. Prúdia vo mne neustále, tak ako neustále tlčie ľudské srdce. Preto by sme tieto malé potvorky (myšlienky) mali správne a slobodne vedieť aj používať.

Určite aj Vy premýšľate kdekoľvek - cestou z práce či školy, doma, na prechádzke alebo pred usnutím, keď zhasínate v sebe svetlo a čoskoro zahájite spánok? Aj ja to robím asi všade, vlastne podobne ako dýchanie. Myšlienky sa mi ženú hlavou, ako keď sa spustí spŕška bielych jemnučkých snehových vločiek, z ktorých naráža jedna na druhú, ďalšia sa spojí s hentou a nikto nevie, kde to vlastne začalo... Tak nejako to vyzerá v mojej hlave.

Vzdiaľte sa trochu z reality a zasnívajte o láske, sklamaní, novej nádeji a vzrušení spolu s mojimi dvoma hrdinami.

Patríte medzí tých ľudí, ktorí sa sem tam zamyslia kam vlastne smerujú? Niekto to vie určite, niekto len tápa a hľadá samého seba, no a niekto sa nad tým nezamyslí celý život. Ja sa neraz zastavím, aby som si uvedomil, kde som, čo robím a kam idem, no a vlastne, za čím idem.

Kombinujete niekedy jedlo? A čo na to Vás žalúdok, odoláva? Aj ja som si to myslel, no raz som to prehnal s feferónmi.

Svet detí je preto krásny, lebo vidia za hranice reality. My dospelí sme z toho už vyrástli, no ale predsa v niektorých z nás niečo ostalo. Napríklad písanie listov ako je tento:

Kupujete na silvestra petardy? ja už nie, nejak ma to prešlo. Vďaka petarde za päť korún som skoro pripravil našich o štvorizbový byt za niekoľko tisíc.

Ticho, nenápadne a najmä podvedome, šteklila dnes moje vedomie jedna myšlienka – čo je iné na tohtoročných Vianociach? Vlastne, keď som sa nad tým zamýšľal, je to otázka posledných rokov a stále sa akosi stupňuje. To, že zvykne chýbať sneh, nie je novinka, však aj bielemu športu (golfu) kraľoval černoch (T.Woods) a čiernej hudbe (hip-hopu) udával tempo beloch (Eminem), tak prečo by zima nemohla byť tiež nejak mimo? Avšak myslím na niečo iné, niečo podstatnejšie ako sneh, niečo hlbšie.

Sám ako motýľ vo svete plnom krásy, avšak zastretej zlom, na krídlach nádherné pásy mám, nádherne smutný som. (jedna z mojich prvých básní spred roku 2005)