Články od Mária Hrešková

Mária Hrešková

Antimobbingový zákon? Načo. Veď máme antidiskriminačný.

Tiež máte takýto názor? Potom asi neviete, aký je rozdiel medzi mobbingom, bossingom a diskrimináciou. Ja sama som tiež dlho patrila do tejto skupiny ľudí. Až kým som na vlastnej koži nezažila totálnu bezmocnosť, keď som sa snažila nájsť niekoho, respektíve niečo, čo by mohlo mne a ďalším mojím kolegom – nepohodlným nášmu šéfovi, pomôcť v boji proti nespravodlivosti a bossingu na pracovisku. Pre tých, ktorým to nie je celkom jasné, mobbing označuje najrôznejšie formy znepríjemňovania života na pracovisku. Charakteristická je preň skrytosť, rafinovanosť a zákernosť. Bossing je akousi podskupinou mobbingu. Je špecifický tým, že šikany sa dopúšťa nadriadený pracovník. Bossing je psychická šikana v zamestnaní, ktorej sa dopúšťa na svojom podriadenom nadriadený pracovník.

24. feb 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 743x
7

Mária Hrešková

Neviete, čo je bossing? Buďte radi.

Som učiteľka, pochádzam z učiteľskej rodiny a tak si myslím, že dosť dobre poznám klady aj zápory tohoto povolania. No v posledné mesiace, lepšie povedané posledné tri roky, ma trápi niečo oveľa viac, ako výška môjho učiteľského platu. Z vlastnej skúsenosti viem, že my, bežní učitelia, sa príliš nezaoberáme tým, čo obsahuje Zákonník práce, alebo Pracovný poriadok. Máme kopu iných starostí, povinností, vzdelávania a neviem čoho ešte. Sme radi, že si stíhame robiť to, čo musíme. O tieto veci sa začneme zaujímať zvyčajne až vtedy, keď sa stane niečo, čo nás nakopne k tomu, že hľadáme odpovede na niektoré naše nástojčivé otázky, napríklad, keď na pracovisku začnú platiť úplne nové pravidlá, ktoré tu nikdy neplatili a ktoré z nás robia neslobodných, ustráchaných ľudkov, ktorí majú pocit, že každý ich krok sleduje veľký šéf. Na otázku: Prečo?, veľký šéf odpovie len stroho: Lebo som tak rozhodol.

27. jan 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 30 786x
56

Mária Hrešková

Keď sa z učiteľky stane na staré kolená žiačka

Tesne po päťdesiatke sa zo mňa stala na štyri roky žiačka základnej školy so všetkým čo k tomu patrí – žiacka knižka, skúšanie, sem-tam nejaká písomka, diktát, dvakrát do roka vysvedčenie a na konci štvorročného štúdia záverečné skúšky. Hovoríte si, blbosť? Ale nie, stala som sa totiž žiačkou Základnej umeleckej školy (ZUŠ) a aj napriek rôznym komplikáciám sa mi ju podarilo aj viac-menej úspešne ukončiť. Neľutujem, že som sa na to dala, pretože okrem vedomostí, zručností a dobrých priateľov, som získala aj, pre mňa, ako dlhoročnú učiteľku, veľmi cenné skúsenosti a pohľad z druhej strany učiteľskej katedry.

3. jan 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 939x
3

Mária Hrešková

Skerešovanka

Pre verejnosť je to dedinský folklórny súbor, no pre mňa je to spoločenstvo ľudí, ktorých mám veľmi rada a ktorí ma naučili mnohému, najmä láske k ľudovej piesni a tradíciám. Obohacujú môj život svojim optimizmom, radosťou, chuťou žiť a zabávať sa. Nie, nehovorím o mladých nadšencoch, alebo o ľuďoch v strednom veku. Hovorím o mužoch a ženách, z ktorý je prevažná väčšina v dôchodkovom veku a sú tu aj takí, ktorí už pred pár rokmi prekročili sedemdesiatku.

1. jan 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 846x
0

Mária Hrešková

Strýc Karol a stryná Karolova

Boli to naši susedia vo dvore, „dvorania“, ako sa zvyklo hovoriť . Ona sa vlastne volala Pavlína, ale ako deti sme ju začali volať stryná Karolova, podľa jej manžela Karola a už to tak ostalo navždy. Boli súčasťou môjho detstva, dospievania a neskôr, keď som sa už s tromi deťmi a manželom vrátila bývať do rodičovského domu, aj súčasťou detstva mojich detí. Boli to starší manželia, narodení začiatkom 20. storočia – pred 100 rokmi. Stryná bola typická prostá sedliačka, v širokých sukniach, vlasy si zapletala do dlhého tenkého vrkoča, ktorý si omotávala okolo hlavy a skrývala väčšinou pod šatkou. Pochádzala z chudobnejšej rodiny a za gazdovského syna sa vydala len vďaka tomu, že s ním čakala dieťa. Strýc bol v dedine vážený človek, bol považovaný za múdreho a vzdelaného.

31. dec 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 863x
2

Mária Hrešková

Rodina - čo pre mňa znamená

Vianoce sú pre väčšinu z nás jedny z najkrajších sviatkov v roku, kedy si viac ako inokedy uvedomujeme, čo pre nás znamená rodina. Nie nadarmo sa im hovorí aj sviatky rodiny. Pre deti sú Vianoce často krát hlavne o darčekoch, ale pre nás, starších a skúsenejších, je to už o inom. Nechcem teraz písať o náboženskom význame Vianoc, o tom sme počas sviatkov počúvali v kostoloch, chcem písať o rodine, pretože v poslednom čase som sa viac zamýšľala nad tým, aká je moja rodina, čím je pre mňa a aká som šťastná, že ju mám.

29. dec 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 705x
0

Mária Hrešková

Bojovať láskou a pravdou 2

Dnes sú to presne 2 mesiace, čo som sa dozvedela o výpovedi, ktorú mi poslal môj pán riaditeľ poštou, je to 22 dní, čo som dostala výpoveď osobne a uverejnila svoj článok „Bojovať pravdou a láskou“ na blogu a je to 12 dní, čo mi plynie výpovedná lehota. Môj článok si prečítalo vyše 10 tisíc ľudí. Svoju podporu mi vyjadrilo mnoho ľudí, známych aj neznámych, študentov terajších i bývalých a taktiež ich rodičov. Niektorí osobne, iní mi napísali. Boli takí, ktorí mi poskytli radu, ďalší zas kontakt na niekoho, kto by mi mohol pomôcť. Všetkým som veľmi, veľmi povďačná, pretože aj v tejto ťažkej dobe, ktorú teraz žijeme mi ukázali, že ich nenecháva ľahostajnými osud iného človeka. Možno to znie až neuveriteľne, ale nestretla som sa so žiadnym vyslovene negatívnym postojom žiadneho človeka. A toto mi dodáva veľkú silu a vieru v to, že pravda a láska sú mocné zbrane a spravodlivosť naozaj raz zvíťazí. Čo sa teda odvtedy udialo?

12. dec 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 536x
3

Mária Hrešková

Môj učiteľ matematiky

Bol to láskavý, väčšinou usmievavý, pán v stredných rokoch, nižšej, silnejšej postavy. S kamarátkou sme ho medzi sebou volali láskyplne „Gulička“. Na gymnáziu nás učil matematiku a fyziku. Mali ho radi aj všetci spolužiaci v triede. Nepatril k tým prísnym učiteľom, ktorých sa niektorí žiaci boja a ktorí si získavajú rešpekt tým, že sa snažia dokázať študentom akí sú hlúpi. Práve naopak. Snažil sa, aby aj tí, ktorým matematika moc nešla, sa aspoň niečo naučili, lebo to bolo v čase, keď sme museli všetci povinne maturovať z matematiky.

25. nov 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 620x
11

Mária Hrešková

Bojovať láskou a pravdou

Som učiteľka na gymnáziu, mama piatich detí, mám tri roky do dôchodku a práve som dostala výpoveď z práce. Stala som sa totiž "nadbytočnou". Po 17 rokoch učenia na tejto škole mi pán riaditeľ poslal výpoveď poštou, bez upozornenia, lebo sa mi asi nechcel pozrieť do očí. Výpoveď sa mu vrátila skoro po troch týždňoch nedoručená. Celý tento čas mi nepovedal ani slovo, nič o tom, že ma prepúšťa, hoci ma denne stretával na chodbách školy a v zborovni, hovorili sme spolu o iných veciach. Akoby som nebola ani človek, ale len nejaká vec. Celé týždne v napätí, kedy mi to oznámi, premýšľanie nad tým čo bude ďalej, pocit nespravodlivosti, pretože moju prácu beriem ako poslanie a cítim, že väčšina detí ma má rada, pretože to isté cítia aj z mojej strany... Začala som písať články na tento blog, aby som zamestnala myseľ niečím iným a hoci to bolo pre mňa veľmi ťažké, odhalila som svoje vnútro.

20. nov 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 13 826x
67

Mária Hrešková

Moja Anička

Dnes je pre mňa jeden z mojich výnimočných dní – pred vyše dvadsiatimi rokmi sa mi pár minút pred polnocou narodila dcérka Anička. Bolo to moje v poradí už štvrté dieťa a pamätám sa, ako som vtedy veľmi túžila porodiť syna. Bola som vlastne presvedčená, že sa mi narodí syn. V tej dobe budúce mamičky chodili na sono len raz počas tehotenstva – v štvrtom mesiaci, takže čo sa narodí, bolo vlastne tajomstvom až do dňa pôrodu.

14. nov 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 970x
2

Mária Hrešková

Žiť svoju vieru

Nikdy som si neosobovala právo hovoriť iným, že toto je pravda, tamto je lož. Mám svoj názor, svoje postoje, ale nikomu ich nasilu nevnucujem, a ani nikoho nepresviedčam o mojej pravde. O svojej viere a o Bohu nezvyknem rozprávať ani deťom v škole, ani ľuďom vo svojom okolí. Svoju vieru sa snažím žiť. Svojím vlastným spôsobom. Či to robím dobre, alebo zle, správne, alebo nesprávne... Každý má právo na svoju vlastnú cestu, ako ísť životom.

11. nov 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 061x
3

Mária Hrešková

Niekoľko básní z obdobia môjho ťažkého dospievania

Keď som bola v maturitnom ročníku, napísala som niekoľko básní, ktoré veľmi výstižne vypovedajú o mojich depresívnych náladách. To som mala niečo po osemnástke. Tri z týchto básní som napísala tesne po stužkovej. To sú tie, v ktorých som sa pokúsila o sonety. Balada o Eve a Márii bola napísaná akoby o mne a mojej priateľke Eve. Asi sme vtedy na slovenčine preberali nejaké balady. A tá posledná zas vyjadruje moju túžbu po tom, aby ma mal niekto rád.

10. nov 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 945x

Mária Hrešková

Sila modlitby

Minule som písala, že lásku staviam vo svojom živote na prvé miesto. Pre mňa platí rovnica Láska = Boh. Takáto vše objímajúca láska je u mňa prvoradá. Nebola som v detstve vedená k viere ani k modlitbe a tak pri svojom hľadaní Boha som si vytvorila svoj vlastný spôsob komunikácie s ním. Je to len medzi mnou a ním. Hovorím s ním hocikedy počas dňa a sú to slová vychádzajúce z môjho srdca. Verím v silu modlitby, ktorá pramení v láske. Pomohla mi prežiť v mnohých, pre mňa ťažkých chvíľach. Takéto ťažké obdobie som mala aj pred 21 rokmi, keď som čakala svoje piate dieťatko. To, čo som vtedy prežívala a precítila, som nakoniec aj napísala. Je to trochu dlhšie, ale nechcela som tam zmeniť alebo vynechať ani jedno slovo. Takže tu je môj autentický návrat do roku 1990.

9. nov 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 806x
11

Mária Hrešková

Moja cesta k láske a viere

Láska a viera. Pre mňa platí toto poradie. Viera bez lásky je pre mňa nepoužiteľná, mŕtva. Ale človek, ktorý má v sebe veľa lásky, aj keď nemá dar viery, je pre mňa plnohodnotným človekom. V mojom živote som stretla veľa dobrých ľudí, ktorí nepraktizovali vieru. Ale nikdy by som si netrúfala povedať, že budú zatratení. Podľa mňa, Boh nás nebude súdiť podľa toho, ako často sme boli v kostole, koľko ružencov sme za život poodriekali... Ak nás bude súdiť, tak podľa toho, ako sme využili „talenty“, ktoré sme dostali, (kto dostal veľa, od toho sa bude aj veľa žiadať) a podľa lásky, ktorú sme preukázali druhým.

6. nov 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 883x
8

Mária Hrešková

Ťažké dospievanie

Uzavretá do seba, zakomplexovaná, depresívna, osamotená medzi ľuďmi, väčšinou trpiteľsky zachmúrená, skoro stále oblečená v čiernom, prihrbená, s miernou nadváhou, túžiaca po aspoň jednom blízkom človeku... takto nejako by som opísala seba v období dospievania, teda počas mojich stredoškolských študentských rokov. Netvrdím, že som stále bola takáto, mávala som aj pekné chvíle, ale väčšinou si pamätám práve tieto pocity. Bola som presvedčená, že pre mňa niet šťastia v tomto svete. Bála som sa na niečo tešiť, v niečo pekné dúfať, lebo vždy to dopadlo katastrofálne, aspoň ja som tomu verila. Neverila som, že by ma mohol mať niekto rád, ani moji rodičia. Bola som silno egoisticky sústredená len na seba a mojím brnením bola nenávisť. Nenávidela som ľudí okolo seba, ktorí boli šťastní a ktorým som bola ľahostajná. Nedokázala mať rada ani samu seba, nieto ešte druhých. Za svoj stav som obviňovala všetkých a všetko, len nie seba.

5. nov 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 816x
1

Mária Hrešková

Aká som mama?

Keď som mala asi 17 rokov, do denníka som si napísala: „Nikdy nechcem byť takou mamou ako je moja mama.“ Boli to silné slová, ale ja som ich vtedy myslela smrteľne vážne. V duchu som jej vyčítala mnohé veci, ktoré som ale nikdy nevyslovila. Prvá a hlavná vec bola, že som veľmi túžila po jej láske, po jej objatí. Spomínam si, keď som mala asi 10 rokov, ako som závidela mojej kamarátke, ktorú si jej mama vzala na kolená a maznala sa s ňou. Moja mama sedela vedľa nej a ja som tam stála a bolo mi do plaču. Nepamätám si na bozky alebo objatia mojej mamy. Druhá vec bola tá, že som si myslela, že ju vôbec nezaujímam. Nepýtala sa ma, ako bolo v škole, prečo plačem, čo ma trápi. Nevedela čo prežívam, ani čo robím. Veľmi som túžila zdôveriť sa, ale mala som pocit, že by ju to obťažovalo. Myslím, že tento vzťah s mojou mamou poznačil celý môj život.

4. nov 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 973x
4

Mária Hrešková

Prečo tento blog

Vždy som bola tá, ktorá hlavne počúvala. Hovorila som len vtedy, keď sa ma niekto priamo spýtal na môj názor. Moje vnútro pozná len málo ľudí, nechcela som zaťažovať iných mojimi problémami, tým, čo prežívam. Viem, že veľa ľudí potrebuje občas sa niekomu zdôveriť. Ja som často bola takouto bútľavou vŕbou, bola som rada, keď som tým niekomu pomohla. Ale teraz cítim potrebu dostať niektoré veci zo seba von.

2. nov 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 276x
0

Mária Hrešková

Zoznam článkov blogera