Som žena - veselá, rozumná, nervózna, hysterická, milujúca, panovačná, kamarátska,vtipná, hašterivá.... Zoznam autorových rubrík: moji rodáci, aj také, pele mele, Nezaradené
Rozprávali sme o tornáde v Oklahome. Medzi besedujúcimi bola aj mladá žena, ktorá nám porozprávala, ako sa pred dvomi rokmi o takomto čase a plná očakávaní chystala do USA. Spolu s priateľom si na západnom pobreží našli brigádu a potom za utŕžené peniaze chceli cestovať po krajine.
Tri ženy po päťdesiatke, v dobrej fyzickej kondícii. Do dôchodku im chýba 8 - 10 rokov. Majú spoločné aj to, že sú vyše roka nezamestnané.
Zo zoznamu slovenských televíznych staníc si s určitosťou škrtnem aj TA3, a to s konečnou platnosťou. To, čoho som bola svedkom pri rozhovore s Danielom Lipšicom 10.4. večer, sa nedá nijako slušne nazvať . Hlavným aktérom bol Bielik, takzvaný moderátor.
S kolegami riešime vyberanie do kasičky v uliciach, žobrákov, bezdomovcov a Nota Bene. Súhlasíme, že mnohokrát nie jednoduché dať či nedať nejaký ten groš. Nie každý žobrák je žobrák. Nie každá zbierka končí tak, ako je proklamovaná.
Život s takmer pätnásťročnou slečnou je ako sínusoida. Raz vás prekvapí dokonale vyluxovaným bytom, inokedy sa pohádate kvôli „výbuchu" v jej izbe. Nad palacinkami na večeru ohrnie nos, potom ich narobí pre celý regiment. Na tému oblečenie a móda ste rezignovali už dávno a rezignovane prijmete aj fakt, že topánky, ktoré si kúpila pred pár mesiacmi, už tlačia.
Do poloprázdnej kaviarne na železničnej stanici vstúpila staršia žena. Rýchlo sa poobzerala a zastavila sa u čašníčky, ktorá mlčky čakala na objednávku pri stole nerozhodného manželského páru.
Miznúci sneh vo všetkých sídlách odkryl smetiská, ktoré „krášlia" okolie našich príbytkov a lemujú cesty po celom Slovensku. Vypovedajú o našom necitlivom vzťahu k prostrediu, v ktorom žijeme. Poletujúce igelity plachtia nad poľami, kde sa pomaly začínajú zelenať oziminy. Popri cestách môžeme študovať pitný režim okoloidúcich. Smeti, odpadky, neporiadok. Príroda čaká, kým sa všetko rozzelenie a vysoká burina bordel prikryje.
Keď pani A ovdovela, deti jej kúpili psa - veľkého čierneho vlčiaka. Médiá sú totiž plné krimi prípadov osamelých dôchodcov. Rodina sa teda rozhodla, že pes bude jej dobrým spoločníkom a ochrancom . Vlčiak pani A úlohu ochrancu bral veľmi vážne. Kto sa len priblížil k bránke, vyrútil sa na neho s obrovským štekotom. Zazvoniť bolo nebezpečné, pretože psisko dorážalo ako besné.
V istom nákupnom centre som sa zrazila so svojou kamarátkou. Vravela, že sem chodí pravidelne kupovať chlieb. Dovážajú ho z pekárne zo vzdialenejšej obce a široko ďaleko nemá konkurenciu. Na pohľad bol taký, aký piekla moja babka. Ale...
Sobota. Sedím mlčky v kuchyni nad pariacou sa šálkou kávy. Krochkám blahom. Všetky deti máme doma. Posledné obdobie to u nás vyzeralo ako na stanici - neustále odchody a príchody. Môj mančaft sa pomaly trúsi, prichádza do kuchyne a sadá k raňajkám. Rozhovory, zážitky, názory, vtipkovanie. Všetko tak, ako to mám rada. Užívam si tieto zriedkavé chvíle a bojujem s protichodnými pocitmi. Som šťastná, že ich mám u seba a tiež si myslím, že by som už mala mať vnúčatá. Možno tento rok?
Toto je nevšedný príbeh o priateľstve ľudí, ktorí roky pracovali pre istú veľkú stavebnú firmu. Koncom deväťdesiatych rokov bola firma vytunelovaná a išla ku dnu. Ľudia z firmy po prepustení sa rozptýlili do iných zamestnaní, ale kamarátske zväzky sa nikdy nepretrhli. Dodnes sa pravidelne stretávajú raz do mesiaca a veľké retro párty organizujú vždy pred Vianocami. Poniektorí však už nikdy na spoločné sedenie neprídu. Tak ako účtovníčka Hela.
Už druhý rok sledujem snahu starých rodičov o zverenie vnuka do svojej starostlivosti. Ich syn so svojou priateľkou sú totiž drogovo závislí. Keďže si obaja svoju závislosť nepripúšťajú, je ťažko s nimi o prípadnom liečení čo i len hovoriť.
Stretnutie , kedy si uvedomíte, že žijú medzi nami krásni ľudia. Videla som ho po rokoch. Za ten čas sa jeho vysoká postava trochu zhrbila, krok zneistel. Pozitívna energia však vyžarovala do mrazivého dňa.
Určite si mnohí pamätníci spomenú dlhú a krutú zimu v roku 1987. Záľahy snehu a celodenný mráz až do apríla. Škola, ktorá musela šetriť uhlím. Mesiace sme chodili naobliekaní do teplých svetrov. Tielko s dlhými rukávmi, rolák, vesta, hrubý štrikovaný sveter od mamy - to bola moja móda. Poobede sa kúrenie vyplo. Stalo sa aj to, že s inšpekciou sme sedeli schúlení v kabátoch v zborovni, aby sme si vypočuli jej verdikt. Potom som prežila šok.
Vtipov o škole, žiakoch a učiteľoch je nepreberné množstvo. Školské prostredie je vďačnou témou pre rozličných „vtipálkov" a do popuku je potom širokému okruhu ľudí. Napríklad tento poznáte?
Keď sa Katka zo susedstva vydávala, potešilo ma to. Nemala to doma ľahké pri despotickom otcovi. Mnohokrát som premýšľala, ako môžu toľké roky zniesť takého násilníka . Nuž ale nevieme, čo sa deje za múrmi mnohých domov. Teraz ma prekvapilo, že dievča sa po roku manželstva vrátilo domov a je rozvedené. Údajne to mladý muž s ňou nevedel vydržať. Jej výbuchy hnevu, agresiu a chorobnú žiarlivosť. Takže toto zdedila mladá žena a odniesla ako veno do vzťahu.
Opäť sme zvolali náš pravidelne nepravidelný babinec, aby sme sa mohli vykotkodákať z pracovných, rodinných a iných takmer intelektuálnych tém. Keďže medzi mojimi kamoškami sedeli aj učiteľky, logicky sme skrútili reč na septembrový štrajk a zatiaľ na jeho nulový výsledok. Reči sa točili najviac okolo platov. Pritom sme zistili jednu zarážajúcu vec, ako na výšku platu učiteľa majú veľký vplyv - riaditelia škôl.
Keď sledujem diskusie o školstve, so železnou pravidelnosťou sa v nich objaví vždy odkaz na staré dobré časy, keď učiteľské povolanie požívalo veľkej vážnosti. Učitelia sa obyčajne dožadujú tejto vážnosti a neučiteľská verejnosť naopak učiteľom zazlieva, že si ich ľudia nevážia. Neviem, či má nejaký zmysel vyplakávať nad niečím, čo už dávno nie je a v dohľadnej dobe sa určite nevráti. ... či niekedy vôbec...
Do školy prišiel mail. Súkromná jazyková škola sa obrátila na štátnu školu s požiadavkou /nie prosbou, požiadavkou /o poskytnutie priestorov na výučbu cudzích jazykov pre verejnosť, a to dvakrát týždenne vo večerných hodinách. Priestor chceli za symbolické nájomné.
Chlapík patrí ku koloritu tohto kraja. Nízky muž či chlapec neurčitého veku, chudý, šľachovitý. A silný a... prosťáčik. Vídať ho na cestách po celom okolí, ako tlačí káru plne naloženú starým železom. Na hlavnej ceste často spôsobuje dopravnú zápchu. Trúbiacim vodičom nahlas nadáva, ale neuhne.
