Život je nekompromisný, splní nám obavy i sny. Tak pozor na to čo chceme, lebo tu kašu si zjeme. (HzM) Ya BastaVytvorte si svoju vizitku Zoznam autorových rubrík: Fikcia, šport, Foto, cestou necestou, stava sa, hlboke uvahy, Svet podľa Maroška, politika, Súkromné, Nezaradené
Za normálnych okolností by sme tu mali začiatkom mája 5 miliónov hokejových trénerov. Ešte pred pár dňami sme tu však mali 5 miliónov epidemiológov, neskôr ekonómov a teraz presne toľko itečkárov...
V piešťanskej nemocnici je skvelé cétečko a nemá zmysel porovnávať ho so zastaraným zariadením z roku 2007, povedal Ego. Jeho produkciu nepoznám, ale ak sú aj v jeho textoch také dementnosti, ako sa mu podarilo vyprodukovať v tejto jednej jedinej vete, tak Boh nech ochraňuje jeho fanúšikov.
Dozvedel som sa, že keď poviem, že nemám problém pomôcť manželke s umývaním riadu, som sexista. Napísala to jedna slečna alebo pani? Lingvistka. Teraz neviem, či mám prestať rozprávať alebo pomáhať manželke. Úplne presne však viem, že to všetko hraničí so zdravým rozumom.
Stačí si len pozrieť televízne noviny a človek nestačí žasnúť. Tri reportáže, tri krajiny, tri absurdity. Hlúposť nepozná hranice...
Ak potrebujete adrenalínový zážitok, vybehnite na diaľnicu. Len tak pešo, len tak naľahko. Smelo vykročte v ľavom jazdnom pruhu. Máte minimálne päť hodín na peknú prechádzu. Nik vám v tom nebude brániť...
Byť na Slovensku ministrom vnútra je celkom terno a má to samé výhody. Má pod palcom políciu, má nadštandardný plat a môže si bez problémov na plnú hubu, na celé Slovensko vyhlásiť, že je rasista. Obuškom po hlave určite nedostane. Obuškom šéfuje a okrem toho... sme na Slovensku a on je tým pádom chránený...
Ešte mi vraveli, že ma zavezú a ja, že nie, že autobusom chodím rád. Že mi nevadí, keď idem 50 km dve a pol hodiny aj s prestupmi. Keď však nastúpili aj tí dvaja a začali sa rozprávať, najskôr som banoval, že som sa nedal zaviezť, potom som sa úplne iracionálne začal za nich hanbiť, potom som zasa chvíľu dúfal, že som si predsa len zobral tie slúchadlá a nakoniec, keď som si už fakt nevedel rady a nenašiel som nič, čo by ma dokázalo na dlhší čas zaujať, rozhodol som sa počúvať ich rozhovor. Vravel som si, že keď hučia na celý autobus, asi majú čo svetu povedať. A, skutočne, mali...
Jeden by neveril, čo všetko dokážu vedci skúmať. Tak napríklad nedávno skupina talianskych vedcov zistila, že keď pes vrtí chvostom mierne vpravo, teší sa. Keď mierne vľavo, je podráždený. So susedom sme sa podujali overiť si to. Dopadlo to neúspechom, ak nie rovno tragicky...
Sedeli sme v obývačke po dobre odvedenej práci, popíjali čaj a čakali na televízne noviny. V pozadí bežala Markíza a v Markíze čosi blonďavé s údajne najznámejšími kozami na Slovensku a určite s efektnejšou otočkou než Ronaldo s Messim dohromady drmolilo čosi o tom, že kto nebol v Smotánke, ako keby neexistoval. Toto som nemohol nechať nepovšimnuté. Jednoducho som musel niečo spraviť...
Peniaze nie sú dôležité, povedal kedysi ktosi múdry a potvrdí vám to každý, kto peniaze má a komu nechýbajú. Život je otázkou priorít, povedal kedysi ktosi iný múdry, ďalší natočil okolo tohto sloganu reklamu, až zľudovel... Priority môžu byť rôzne. Zasadiť strom, postaviť dom, splodiť dieťa, rajdovať po nákupoch alebo si dať o 7 ráno pred Jednotou pri -5 stupňoch chladenú desinu...
Úplne neznámy vám to do očí nikdy nepovie. Buď vás má v paži alebo vás v paži nemá a v tom lepšom prípade vás poohovára pred rodinou, v tom horšom pred celou dedinou. Sused vám to tiež nepovie, lebo vie, že z roboty chodíte neskoro a doma vás čaká druhá, takže chápe, že máte málo času. Jediný, kto mi teda musí otvárať oči, je susedov malý syn. Veď len deti vedia povedať cisárovi, že je nahý...
Vážený pán prezident, musím Vám povedať, že mi Vás už bolo skoro ľúto. Nikto sa Vás nezastane a každý si o Vás tú hubu nevymáchanú utiera ako o nejakú kuchynskú utierku. Včera sa však niečo zmenilo. TV Narkóza priniesla dojímavú reportáž o Vašom dlžníkovi, ktorý sa rozhodol, že Vám napíše o tom, ako je rád, že ste, a o tom, ako ste mu pomohli. Tak nebuďte smutný, nie je to až také zlé...
Naša obec leží v niekoľkých časových pásmach. Normálne by som to netušil, oči mi otvoril až včerajší deň. Súčasne s ohňostrojom v Sydney, a to mám podozrenie, že ešte možno aj skôr, začali v našej obci prskať rachétle a vybuchovať všetky možné aj nemožné delobuchy.
Motivačné knihy idú na dračku. Ich spisovatelia zarábajú na ľudskom nešťastí, dôvere a blbosti. V knihách opisujú svoje úspechy a snažia sa ľuďom nahovoriť, že taký istý úspech môže dosiahnuť hocikto a bez námahy. Pravda, pri zahraničných motivátoroch máme len malú šancu overiť si, či to napísané je aj skutočný príbeh. I na Slovensku máme svojho motivátora, ktorý nás môže inšpirovať. Ale miesto toho, aby sme ho obdivovali, poučili sa od neho, len mu hlúpo nadávame. Mali by sme sa hanbiť. Fuj...
Keby to nebolo smutné, tak by to bolo strašne veselé. Páni pracujúci pod heslom pomáhať a chrániť sa opäť vydali do terénu brániť nás, celú našu socialistickú spoločnosť a chytať diverzantov...
Bude to zaujímavé. Skôr než prekročíte prah svojho vlastného domu, budete oskenovaní. Skener vás odváži, zmeria, zrontgenuje, zoberie krv. Nasníma vašu tvár, zistí vašu náladu. Všetky údaje sa automaticky rozpošlú po celom dome...
Hody sú slávnosť výročia posviacky kostola alebo sviatok patróna, ktorému je kostol zasvätený... toľko wiki... V našej dedine, tak trochu odtrhnutej od sveta, minimálne v časoch, keď neboli autá, autobusy a iné dopravné prostriedky a keď ľudia museli držať spolu a navzájom si pomáhať, boli hody veľkou slávnosťou. Slúžili na utužovanie kontaktov a trvali niekoľko dní. Takto si ich pamätám aj ja z neďalekej minulosti. Zábava, modlenie, kolotoče a obžerstvo...
Vždy som chcel byť väzenský psychológ. Mal som predstavu, že by som väzňom mohol pomôcť. Výhoda by bola, že keby som nepomohol, nič by sa nestalo. Proste by bol vyhlásený za nepolepšiteľného a ostal by v base, alebo by ho obesili. Obyčajným psychológom som byť nechcel. Bál som sa, že by som viac ublížil, ako pomohol. Keď sa mi stane, že čítam alebo počúvam vyjadrenia mojich vyštudovaných kolegov, niekedy mám pocit, že by psychológov potrebovali aj oni. Minulý týždeň som zistil, že mám ešte šancu. Čítal som o výskume psychológov z kansaskej univerzity. Tí skúmali osobnostné charaktristiky ľudí na základe obuvi, ktorú nosia. A prišli na priam šokujúce odhalenia!!!
V piatok v RTVS sa pán riaditeľ jednej nepotrebnej inštitúcie vyjadril, že on len chce od starostov alebo od vedúcich súborov, aby vopred nahlásili tej nepotrebnej inštitúcii, aká verzia ľudovej piesne sa konkrétne na verejnom podujatí bude hrať a spievať, čím ten chlap len dokázal, že absolútne nevie, o čom hovorí...
Ak si myslíte, že píšem o sebe, mýlite sa. Tento článok je o vás. Viac-menej všetkých. Bol som u lekára. Našťastie, tento raz nie so sebou. Iba s papierom. Iba ho odovzdať. Lebo ten, čo ho odovzdať mal, nemal čas. Tak som blúdil chodbami a na jedných dverách, konkrétne na dverách vedúcich do čakárne k psychiatrovi, ma zaujal plagát...
