Keď bolo PMD 85 hitom, uchvátili ma počítače. Na istý čas sa mi stali profesiou... Napokon ma však uchvátil Niekto iný. Zoznam autorových rubrík: Zo života, Svet v ktorom žijeme, dumky, Kocúrkovo SR, slovenčina, Cirkev v súčasnosti, financovanie cirkvi, Modlitby, Život Krista, Dejiny Cirkvi, Kristus a my, Zaujimavosti o svätých a cirkv, Myjava, Spomienky, XXXL, Nezaradené
(Doplnené 9.12. 12:00)Keď som pred rokom a pol prišiel do Jura, všimol som si, že sú tu veľmi aktívni krtkovia.Záhrady, trávniky, chodníky, park, ba aj cintorín - všade množstvo kopčekov, dokazujúcich neúnavnú aktivitu týchto malých tunelárov.Nastala zima... Príroda "spí". Naozaj?
Zvlášť ľudia na vidieku to poznajú: Jeseň je čas, keď sa do ľudských príbytkov zvyknú sťahovať malé roztomilé zvieratká - myši.Dnes to už pre ne také úžasné v našich príbytkoch nie je - do konzervy sa neprehryzú; a ľudia si zásoby nerobia podľa ročných období, ale podľa akcií v hypermarketoch. V minulosti mal každý dom na zimu dobre vybavenú špajzu - úplný raj pre tieto hlodavce.Horšie na tom bola myš, ktorá si vybrala nesprávnu nehnuteľnosť, a nasťahovala sa do kostola. Hryzkať sa i tam dá všeličo, ale nič, čo by zaplnilo žalúdok... Preto sa aj hovorilo prirovnanie: "Chudobný ako kostolná myš."Ja som však zistil, že kostolná myš vie byť aj riadne prefíkaná, s mimoriadnymi schopnosťami, azda tak trochu aj nadprirodzenými...
V súvislosti s diskusiou o kríži, ako symbole Krista, som si spomenul na túto udalosť, ktorú som počul od jedného staršieho saleziána:
Život na dedine som doteraz poznal len teoreticky, či "len zvonka", príp. jedno-dvojdňovým pobytom.Miesta, kde som vyrastal, trávil prázdniny, či pôsobil, boli vždy mestá.A tak na rozdiel od Jura D., ja by som sa doteraz za "ODF" označiť nemohol...Moja predstava o živote na dedine bola taká, že je to kľudné a tiché prostredie. Avšak po mesačnom pobyte sa akosi táto predstava stráca.
Tomáš, jeden z Dvanástich, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“O osem dní boli učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“
Moje skúsenosti s chodením do hudobnej sú veľmi zaujímavé. (Aspoň pre mňa určite.) Nebavilo ma to... Ako mnohým deťom, ani mne sa nechcelo cvičiť. Keďže nemám "bunky" pre rytmus (to bolo neskôr utrpením aj v tanečnej), nebol som schopný hrať do taktu, aj keď som si počítal. Súdružka učiteľka (vzor socialistickej pedagogiky) bola alkoholička, priamo na hodine fajčila a popíjala s nejakým chlapom. Od stola s koňačikom a popolníkom nadávala žiakom... Vstala a prišla ku klavíru len vtedy, ak chcela žiaka plesknúť po rukách za zlý prstoklad, alebo zlé držanie rúk...
Dnes pri svätej omši: Dve štvorročné dievčatá, sestry - dvojičky, ale každá iná. Nielen vzhľadom, i povahou. Jedna "zvláda" omšu v pohode, druhá sa trochu durdí - asi by radšej v televízii pozerala rozprávku... Modlitba Otčenáš: slečna, ktorá "ťažšie prejavuje zbožnosť", sa hrá s prštekmi a obzerá si nechty... Zbadá to jej sestrička - načiahne sa, chytí jej ruky, a napraví k správnemu držaniu pri modlitbe. Napomenutá sestrička sa k nej obráti - a dvíha pravačku...
