Človek. Aspoň sa snažím.Občas trochu stručný a chladný,inokedy zas obšírnejší a citlivý.FacebookLinkedIn Zoznam autorových rubrík: Občianske združenie BERKAT, Potrebujeme (r)evolúciu?, Život (je krásny), Svet ľudí sa nás týka, Na Slovensku je to tak..., Adjumani, Uganda, Írsko, Dublin, Londýn, Veľká Británia, Randers, Dánsko, New York, USA, Triedenie odpadu, Business, Užitočné, Festival Jeden svet, Festival Pohoda, SOS Povodne 2010, STOP ZLU, Energia naša každodenná, Každý iný - všetci rovní, Aktualizované z archívu
Zopár fotiek nenápadných a nedôležitých detailov z nedávneho festivalu Pohoda. Najlepšie by snáď boli bez komentára - vrátane Mariána Hossu v publiku (to je bomba, čo?) a štýlovej tenisky Jany Kirschner.
Donedávna som si nevedel celkom dobre predstaviť, ako by bolo možné, aby sa štyria študenti teológie, učiteľstva, antropológie a manažmentu stretli na vlakovej stanici v Kysaku bez toho aby sa predtým poznali. A aby som nezabudol, na stanici sme sa rozoznali vďaka veľkým čiernym gumákov, ktoré mi viseli z 80-litrového baťohu spolu so spacákom a karimatkou.
O povodniach po povodniach. Takýmto „systémom“ prebieha na Slovensku diskusia o tejto téme. A pritom povodne nás len tento rok budú stáť niekoľko desiatok miliónov eur. Nehovoriac o ľudskom neštastí, ktorému nie je možné porozumieť, pokiaľ to človek nezažije na vlastnej koži.
Nepatrím medzi radikálnych obdivovateľov Pohody. A názor, že sa jedná o akési "lepšie Slovensko" mi príde ako scestný. Nepochybne to však je výnimočný festival, ktorý rok čo rok teší tisíce ľudí... Medzi nimi aj mňa.
Ako to vyzerá so slovenským rozpočtom? A čo je to ten štátny dlh? V čase krízy sa s touto témou šermuje kde-kade. Aj tu. :-) Kordy do rúk berú predovšetkým politici. Na Slovensku, kde je zadĺženie relatívne nízke (ale porovnateľné s krajinami bývaleho Východného bloku), nás táto téma akútne netlačí. Zatiaľ. Voda sa začína variť a my (každý z nás!) sme žaba, ktorá si zvyká. Zmysly a racionálne uvažovanie má otupené.
Kde bolo tam bolo, v Sebedraží, malej dedinke v srdci Slovenska, prišiel hrať pán premiér Fico futbal. Veď viete... otváral ihrisko. Poetickým zážitkom bolo, že kopal jedenástku a – brankár mu to chytil. Nešťastník. Určite ho zobrala tajná služba a zisťovala, „kto ho sem poslal“. Čítali sme o tom v obecných novinách a prišlo nám to smiešne. (Tajná služba tam bola spomenutá len medzi riadkami.)
Ivan Mikloš (politik, ktorého si vážim a ktorý podľa mňa pre Slovensko veľa urobil), zverejnil na stránke online Univerzity pre moderné Slovensko výzvu na písanie názorov na tému „Čo by som urobil, keby som sa po voľbách stal predsedom vlády SR“. Zaujímavá myšlienka - kedže nejde o súťaže, ale predovšetkým o to, že je potrebné zásadne zmeniť smerovanie Slovenska (nie, Smerovanie!), prinášam svoj pohľad na vec aj na blogu. Len dodám, že off-record poznámka hovorí o tom, že premiérom by mal byť práve pán Mikloš a nie nedôrazná a príliš nekonfliktná pani Radičová. (Inak, 10 hlavných dôvodov prečo zastaviť zlo Fico, Mečiar, Slota.)
Ako volič strany Smer – sociálna demokracia a doživotný fanúšik ikonického (alebo drakonického?) pána premiéra docenta doktora Róberta Fica kandidáta vied sa zaväzujem:
Asi tak by znel slogan reklamy v teleshoppingu... Lenže nejde o „načančanú“ reklamu, ale len o bežný život. Život, ktorý často prináša niektorým až príliš veľa zlého. Práve pri čítaní NotaBene sa to často zdá až neuveriteľne nespravodlivé.
Fico, Mečiar, Slota a ich zlodejské strany Smer, HZDS a SNS ničia Slovensko. Pomenovať najdôležitejšie (= najhoršie) dôvody nie je ľahké, nakoľko ich sú desiatky... Začnime s desiatimi všeobecnými oblasťami. Iniciatíva STOP ZLU Fico, Mečiar, Slota bude postupne a konkrétne poukazovať na zvyšné desiatky konkrétnych zlodejín, na ktoré by sme určite nemali zabúdať.
Nie je mi jedno, v akej krajine budem ziť. A predovšetkým mi záleží na tom, v akej krajine, budú žiť moji rodičia, sestra, starí rodičia, priatelia ci známi.
8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom, výročie ukončenia druhej svetovej vojny, na Slovensku spájaný aj s oslobodením Červenou armádou. Pričasto sa však zabúda na to, že pre Československo a ďalšie krajiny to v dôsledkoch znamenalo nástup totality horšej ako nacizmus.
Tak ako SNS úspešne realizovala megazlodejské tendre počas svojho vládnutia a jej predseda je megaprimitív, tak je aj toľko diskutovaná bilbordová kampaň ... megaúspešná. Áno, megaúspešná.
Predminulý týždeň v sobotu bol v Dome kultúry v Prievidzi slovenským dokumentom Ako sa varia dejiny ukončený tretí ročník filmového festivalu Jeden svet. „Za organizátorov môžem vyjadriť spokojnosť – počet návštevníkov vzrástol, ale predovšetkým nás tešia ich pozitívne reakcie.“, konštatuje Ivan Sýkora.
Súčasťou festivalu Jeden svet bývajú každoročne aj diskusie so zaujímavými hosťami...
Na otázku prečo vlastne jazdí do krajín ako je Afganistan, Pakistan či Haiti, odpovedá, že sa zameriava na živých, na tých, čo prežili. Možno aj preto pred desiatimi rokmi založil občianske združenie Človek v ohrození, ktoré pomohlo tisíckam ľudí v desiatkach krajinách sveta.
V dňoch 15.-20. marca sa pod záštitou primátora mesta Prievidza uskutoční v Kultúrnom dome v Prievidzi 3. ročník festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet.
Po spomienkach do (ne)pohody, čo by mali byť akože fotky hviezd, prišli na rad (ne)podstatné detaily a teraz - v neposlednom rade - aj fotky "obyčajných" ľudí... Návštevníkov, ktorí sa prišli zabaviť či "kultúrne povzniesť" - alebo aj oboje naraz. ;-)
Predvčerom som si zaspomínal na tie chvíle z tohtoročnej Pohody, ktoré mi prídu ako užitočné na spomínanie aj do (ne)pohody. Tentokrát som síce tiež dostal chuť na "pohľad fotoobjektívom" (klišé ako má byť!), ale trochu inak - cez viac či menej nepodstatné detaily. Aj vám však niekedy udrú do očí?
Za moje najkrajšie zážitky z tohtoročnej Pohody - v ľubovoľnom poradí – som vďačný Orchestru SND a Maďarskej štátnej opery, rockovej legende Patti Smith (ktorú som predtým nepoznal), španielskej "ZUŠ-ke" Percujove a kanadskej kapele The Burning Hell (alebo The Burning Heaven?)… A predovšetkým Mišovi!
