Anna Menkynova
Aj tak sa dá...
Som človek, ktorý veci berie niekedy s neskutočným nadhľadom, ale som aj typická levica, brániaca si svoje malé a asi aj trochu ješitná baba. No proste, som človek..
sociálna pracovníčka krízovej intervencie.. Simčina mamina, Peťova frajerka :) Zoznam autorových rubrík: problémy budúcej pubertiačky, pre vás, o spoluzávislosti, príbehy o DDA, Súkromné, Nezaradené
Som človek, ktorý veci berie niekedy s neskutočným nadhľadom, ale som aj typická levica, brániaca si svoje malé a asi aj trochu ješitná baba. No proste, som človek..
Mávam so svojou dcérou večerné debaty. Každý deň, okrem stredy, lebo to sa učievame nemčinu do neskorých hodín. A okrem tých víkendov, ktoré trávi so svojim tatinom. No, niekedy to nevydržíme a nasledujú tzv. telefonické večerné rozhovory..
Maminu mám rada, tak, ako by dieťa malo mať rado svoju mamu. Napriek tomu, že...
Tak, so Simou sme skonštatovali, že nám už sa zima začala. Vlastne, tie starosti spojené so zimou..
Ľudia moji, ja neviem, niekedy rozmýšľam, čo za mater ja som. Naši mi brblú, že mám s malou vzťah, aký ešte nevideli a že sa mi to vypomstí...
Simonka je štvrtáčka na ZŠ a posledné 3 roky dennodenne počúvam, ako neznáša triednu. No, pripomína mi mňa, lebo keď ma nebavila matika, tak som neznášala matikárku, keď chémia, tak chemikárku atď.. 1. ročník bol super, bez problémov, triedna iná ako posledné 3 roky, ale bola fakt super. Detičky sa tešili do školy, Simonka pre ňu vyrábala neustále darčeky a bola strašne smutná, keď im oznámila, že ide robiť pani riaditeľku do inej školy. A ešte jeden postoj od nej, ktorý sa mi páčil, bol, že na rodičko sme chodili pekne po jednom a nemuseli sme kolektívne počúvať, koho dieťa je perfektné a ktoré nie..Od druhej triedy s inou, terajšou triednou, akosi nevie vyjsť ani Simonka, ani ja a pár kamarátok-mamičiek.
Bývam s dcérou na Myjavských kopaniciach. Vlastne, na ich začiatku. Nasťahovali sme sa do veľkého domu, ktorý máme v prenájme, pred dvomi rokmi. Toto bude naša tretia zima. A už sa fakt tešíme..
Mám hádacie obdobie. Nechcem ho mať, ale mám. Verím, že ho máva každý, neverím, že to ide bez toho. Treba ventilovať. Ja som sa kedysi vedela fakt super hádať, s frajerom. Ale bývalým. S terajším mi to akosi nejde, resp., jemu sa moc nedarí. Snažím sa mu pomôcť už 5 rokov, no stále nič. Posledný rok je to vštádiu, kedy ešte ani nezačnem a už som stopnutá. Potrebujem si problémy vydiskutovať, či hneď, alebo na druhý deň, keď to nevyzerá tak tragicky. Niekedy sa mi podarí nadhodiť, že mi niečo vadí a 5 minút to vyzerá nádejne, ale potom príde to STOP. Jeho to už nebaví..
V auguste som sa vybrala na dovolenku k moru s mojou 9-rocnou dcerenkou. Prvy krat isla k moru a prvy krat som isla ja s nou sama taaak daleko. Dobrodruzstvo to bolo, o to pokoj, lenze zacalo uz doma pri baleni. Ona totiz nie je klasicky prototip 9-roc.dietata, ale nieco ako maly klon dospeleho cloveka, s dospelackym myslenim, pubertalnymi maniermi a detskym vyrazom v tvari, ked nieco presvihne. Takze,pri baleni - strasna dilema, kolko siat, ved jedny na ranajky, dalsie na veceru a to tam budeme 8 dni. Vzdala som to, nech sa pobali sama a ja to potom zredukujem. Po pol hodine som prisla, cela skrina komplet vyhadzana na gauci a ona s usmevom na mna: Toto berieme, mami, bude mi dost ten kufor?