Mirka Vávrová
vitaj na geriatrii!
„Toto nemyslíš vážne!“, dovolila som si oponovať sestre, keď ukázala na budovu krčiacu sa v radovej zástavbe. Socialistická omietka okrovej farby sa olupovala zo stien a vyzerala, akoby sa najradšej celá zošúpala a ušla kade ľahšie. Ani sa jej nečudujem. Okná zamrežované ako na nejakej väznici a spopod okeníc prúdiaci chorý vzduch. Len obďaleč stojaca nemocnica mi navrávala, že táto budova predsa len má čosi dočinenia so zdravotnou starostlivosťou. „Vitaj na geriatrii,“ odpovedala.