Lucia Nicholsonová
Otvorený list Matúšovi Vallovi
Sledujem Slovensko z diaľky, ale o to bolestnejšie sa ma dotýka, čo sa tu deje.
Srdcom som matka, novinárka, športovkyňa a niekto, koho vyrušujú rôzne skrivodlivosti sveta a má neustále nutkanie ich naprávať. V parlamente, na ulici, v rodine. Pred ideológiou uprednostňujem zdravý rozum a úsudok a mám rada slobodu. Slobodu jednotlivca. Píšem knihu, bicyklujem a behám. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Sledujem Slovensko z diaľky, ale o to bolestnejšie sa ma dotýka, čo sa tu deje.
Slovensko je aj moja krajina. A nikto mi nezakáže brániť ju pred ľuďmi ako ste Vy.
V politickom svete tiež lietajú facky zľava-sprava podľa toho, či je pri moci pravica alebo ľavica.
Odkedy vás voliči vrátili z misie politickej zombie po Ondrejskom cintoríne, vedie vás a vašu bandu iracionálna pomsta.
Po vás nám ako ministerka kultúry urobí radosť aj bežná ovca z Očovej bez ambícií ničiť umenie a maľovať samu seba.
Mŕtvy novinár, mĺkvy novinár, dobrý novinár.
Mojím prvým sloganom na fejsbúku pred 14 rokmi bolo toto: Milujem život, ale bojím sa starnutia.
Odjakživa neznášam November, tú pochmúrnosť a dušičkovú šeď. Tento rok sa mi zdá ešte ponurejší.
Fico sa ešte len rozbieha, vravím kolegovi, ešte len zahrieva motory. Bude horšie.
Pred tromi mesiacmi sa v Levočskej nemocnici narodil „Palček“, drobunký chlapček s veľmi chorým srdiečkom.
Viem. Chceli ste mať proste lepšiu vládu. Chceli ste sociálne istoty a vianočné dôchodky.
Je s nimi kopec roboty. Stoja strašne veľa peňazí. A nemôžu voliť. Tak načo ich riešiť?
Budem sa musieť stretnúť s novým ministrom spravodlivosti.
Dnes som sa vysmrkala do servítky, ktorú si normálne kladiem pred svoje politické ústa.
Sú to strašné správy z domova.
Taký krvavý deň, aký dnes zažili Židia, si pamätajú len pamätníci holokaustu.
Kubo dnes dostal poznámku. Bol drzý a nechcel spolupracovať.
V Belgicku sa muži s mužmi a ženy so ženami sobášia.
Ak sú Slováci v niečom dobrí, tak v závisti a škodoradosti.