Som presvedčený, že rok 1989 bol predovšetkým príležitosťou pre spoločnosť osvojiť si život v slobode. Že život v slobode je najväčšou výzvou pre človeka, ktorú je potrebné zvládnuť v súlade so svojim presvedčením. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Viem, že opakujem už raz stiahnutý článok, no je na to dôvod. Stále si kladiem otázku, či je to vôbec možné, že katolíci kritizujú rozhodnutia Sv. Otca v masmédiách? Podráždenie, ostrá kritika, rozkol v diecéze či koniec rovnováhy. Toto sú titulky v rakúskych médiách, vykresľujúce emócie vyvolané menovaním Gerhard Maria Wagnera za svätiaceho biskupa diecézy Linz (Horné Rakúsko).
Som veľmi zakomplexovaná bytosť, ľudský stroskotanec a pseudopolitik. Pokusy o čo najzložitejšie sa vyjadrovanie z mojich úst vyznievajú skôr komicky ako seriózne (dokážem aj hodinu filozofovať a vlastne nič nepovedať).
Kto to tvrdí vážne, chce upútať len pozornosť. Zvlášť, ak tým sleduje iné ciele, ako je blaho strany, ktorú aj tak voliť nebude, nech sa stane jej predsedom ktokoľvek. Všakže?
Písal som pozdrav známym do Púchova a odpovedal mi... MAĎAR! Aj keď viem po maďarsky možno tri slová, rozumieme si.
UFF!!! Našťastie nie na Slovensku! Pred istým časom prebehla v českých médiách správa o tom, ako tamojší súd odsúdil na rok nepodmienečne exstarostu jednej českej dediny. Aj napriek záľahe iných správ ma práve táto zaujala svojim celospoločenským dopadom. Zatiaľ sa zdá, že len na českú spoločnosť.
Kresťanskodemokratickému hnutiu už nepristane napínanie svalov. Toto ho navždy vytesní do opozície - voči všetkému a všetkým. Svoj program a záujmy voličov či sympatizantov odtiaľto asi ťažko naplní. Nie je lepšie vládnuť?
V živote národov, krajín, ale aj miest a obcí je to neraz podobne, ako so životom rodín a jednotlivcov. Vo Veľkej Británii sú v porovnaní so svojimi vrstovníkmi z 20 – tich najvyspelejších krajín sveta tamojšie deti najnešťastnejšie (prieskum UNESCO). Podobne silny pocit „nie šťastného“ života v dospelej populácii je najvypuklejší v Japonsku. Prihováram sa za viac opatrnosti pri „sebaobetovaní sa“ za životné ciele a hodnoty, ktoré sú nám predkladané anonymnou, a predsa takmer všemohúcou „spoločnosťou“. Samozrejme, že aj vo verejnom živote.
V septembri 1989 prebehlo v Slovenskej socialistickej republike referendum o tom, či občania chceli život v slobode a v trhovom kapitalizme, alebo im postačoval život v čiastočne obmedzenej slobode v socializme s trocha ľudskou tvárou. Súčet odpovedí tých, čo sa v tomto historicky unikátnom referende rozhodli pre život v slobode bol až na pár stotín percent totožný súčtu hlasov, odovzdaných v posledných voľbách stranám súčasnej opozície. A percentá pre súčasnú vládu sú takmer totožné s tými, ktoré v septembri 1989 chceli zachovanie socializmu. Slovenská socialistická republika tak pred 19. rokmi napriek trendu okolitých krajín ostala verná učeniu marxizmu - leninizmu.
Toto vyvolával demokrat pár dní pred voľbami masám ľudí v Indiane. Toľko správa prevzatá z istého zahraničného denníka. Keby to bol prezidentský kandidát kdesi v strednej Amerike, či rovníkovej Afrike, jeho odhodlanie by bolo možno aj sympatické.
Už teraz je to jasné. Len nech to nepokazí.
Ako hovoria skúsení - po voľbách zvykne víťaz volieb korigovať svoje sľuby. Obama vďaka tým svojim a aj médiami podporovanej (a aj vytváranej) popularite si zatiaľ udržiava kolosálny náskok 5 %. Tie sľuby svojou kolosálnosťou sú dobrým dôvodom na to, aby ich američania radšej ponechali histórii ako zaujímavosť prvého farebného kandidáta na post prezidenta USA.
Kandidát demokratov pri zápase o oválnu pracovňu viac ako na rozum pôsobí na emócie amerického ľudu. A nielen toho.
Volený predstaviteľ samosprávy pred výkonom svojej funkcie skladá tento sľub: Sľubujem, že budem riadne plniť svoje povinnosti, hájiť záujmy obce a jej obyvateľov, zachovávať Ústavu, zákony a ostatné všeobecnevzáväzné právne predpisy. Občas sa však stáva, že práve vlastné svedomie ho nabáda porušovanie
Naša obec potrebuje rásť. Po niekoľkých rokoch pôsobenia na rôznych úrovniach verejného spoločenského pôsobenia v našej obci rád dávam zopár svojich pohľadov „na papier“ na verejne prístupnom mieste. Ak sa dá hovoriť o konzervatívnej politike v rámci východoslovenskej obce v regióne, kde je jedna z najväčších mier nezamestanosti v rámci celého Slovenska, navyše po 40. rokoch pôsobenia socialistickej (a pre našich občanov presvedčivej) ideológie, tak to bude rozprávanie trochu mimo štandardných vzorcov, platiacich v priestore západnej civilizácie.
