Juraj Paškuliak
O podvodníkovi, ktorý okradol vlastnú manželku
Čo sa týka partnerských vzťahov, väčšinu ľudí radím do dvoch skupín. Prvú volám pritakávači, druhú podvodníci.
Pochádzam z Kláštora pod Znievom. Študoval som na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Živím sa výrobou majstrovských sláčikových hudobných nástrojov. Som autorom štyroch zbierok poviedok, ktoré v priebehu rokov 2010 až 2013 boli vydané v knižnej podobe. Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť, Politika, Nezaradené, Próza, Fotografie, Poézia, Kultúra, Súkromné, Spomienky na matku
Čo sa týka partnerských vzťahov, väčšinu ľudí radím do dvoch skupín. Prvú volám pritakávači, druhú podvodníci.
Prednedávnom sa mi podarilo stretnúť s človekom, zaoberajúcim sa problematikou neidentifikovateľných lietajúcich objektov. Zhovárali sme sa o rôznych témach – napríklad o kozmických duchovných zákonoch alebo o budúcnosti ľudstva.
V dnešnom blogu uverejňujem fotografie z letného turistického výstupu na veľkofatranský vrch Drieňok.
Priateľ je Ukrajinec. Nedávno si našiel frajerku. Chcel ju vziať na zmrzlinu, zistil ale, že nemá dosť peňazí. Tak ju zobral do obchodu s potravinami.
Je príjemné letné predpoludnie. Svieti Slnko, ortuť teplomera, sa šplhá k tridsiatim stupňom Celzia. Po asi dvadsiatej šálke čierneho čaju sa obúvam, na plecia si nasadzujem ruksak a aj s bicyklom vychádzam z bytu.
Pochádzal z katolíckej rodiny. Ako správny „kresťan“, spolupracoval s ŠtB a neskôr zarábal na hazarde.
Počas života v Bratislave boli častým cieľom mojich výletov Malé Karpaty. Okrem iného, sa mi dostalo šťastia, zúčastniť sa v nich pozoruhodného športového podujatia. Jednalo sa o Trnavskú stovku.
Je slnečný a teplý jarný deň. Sedím v Bratislave na Patrónke a pozorujem autá prúdiace cez blízku križovatku. Neďaleko je autobusová zastávka. Keď na ňu príde spoj na ktorý čakám, nastúpim doň a cestujem na Záhorie.
Mal som devätnásť rokov a býval som v Bratislave na ubytovni. Dohodol som si tam rande s jedným pekným a milým dievčaťom. Prišla načas. Videl som ju schádzať dole schodmi spolu so svojim partnerom.
Počas prvej polovice minulého desaťročia som mal obdobie, keď som sa vo voľnom čase venoval výrobe pastierskych píšťaliek.
Prednedávnom som dostal správu od priateľov. Pozývali ma na stretnutie do Vrútok. Pozvanie som prijal a v deň, keď sa akcia mala uskutočniť, som sadol na vlak. Aby som sa počas cesty nenudil, vzal som si na čítanie knihu.
Pamätám sa, akoby to bolo včera, na ten deň, keď som ho uvidel po prvý krát. Bol celý modrý a drkotal od zimy. V jednej ruke držal fľašu lacnej vodky a v druhej zvon na čistenie zapchatých odtokov vaní a umývadiel, ktorý vytiahol z kontajnera na odpadky.
Napadnutie Ukrajiny, vražda Borisa Nemcova. Je to stále horšie a je toho stále viac. Čo bude ďalej? Mám hrozný strach. Bojím sa, že ten človek sa nezastaví pred ničím.
Poprední odborníci a analytici dlho upozorňujú, že Rusko nie je slobodná a demokratická krajina. Putin ani napriek snahám západných politikov nie je schopný sebareflexie. Koniec jeho režimu a krach Ruska sú za týchto okolností neodvratné. Otázka znie; kedy sa tak stane?
Mená veľkých klasikov; či už hudobných skladateľov alebo spisovateľov, sú verejnosti dobre známe – vyvolávajú okamžitú a zaslúženú pozornosť. Škoda, že v ich tieni zostávajú niektorí neobyčajne nadaní súčasníci.
V tomto blogu sa s vami podelím o obrázky zhotovené z ciest do lyžiarskych stredísk Jasenská dolina a Remata pri Handlovej.
Žarnovica – mesto nachádzajúce sa v južnom výbežku Žiarskej kotliny. Obklopujú ho Štiavnické vrchy, Pohronský Inovec, a pohorie Vtáčnik. Preteká cezeň rieka Hron. Má asi šesť tisíc obyvateľov. Sídlia v nej organizácie a inštitúcie, ako napríklad Čistiareň odpadových vôd, TV Panoráma, Farský úrad, alebo Urbárske pozemkové spoločenstvo Žarnovica. Pôsobia v nej kultúrno spoločenské organizácie a združenia, napr. Mestský mládežnícky parlament, Klub dôchodcov, alebo Matica slovenská MO. Sú tu taktiež viaceré zaujímavé pamätihodnosti.
Nedávno som sa na jednej chate v horách stretol s partiou poľovníkov. Sedeli sme za stolom, jedli znamenitú divinu, pili víno (ja iba čaj) a rozprávali si rôzne historky. V tomto blogu vám sprostredkujem jeden z najzaujímavejších príbehov, ktorý som mal možnosť si vypočuť.
Kniha Večery na dedinke (Jej celý názov je Večery na dedinke neďaleko Dikaňky), je prvotinou ukrajinského spisovateľa Nikolaja Vasilieviča Gogoľa. Výtlačok ktorý vlastním vyšiel vo vydavateľstve Tranoscius v Liptovskom svätom Mikuláši v roku 1947. Vyberám z neho povesť s názvom Strašná pomsta. Je relatívne krátka – jej rozsah je iba niekoľko desiatok strán. No atraktívna téma a majstrovský sloh s ktorým je písaná, jej dávajú monumentálny ráz. Vynikajúci preklad Zory Jesenskej robí z tohto diela literárnu lahôdku.