Juraj Paškuliak
Láska a vzťahy
Mal som devätnásť rokov a býval som v Bratislave na ubytovni. Dohodol som si tam rande s jedným pekným a milým dievčaťom. Prišla načas. Videl som ju schádzať dole schodmi spolu so svojim partnerom.
Pochádzam z Kláštora pod Znievom. Študoval som na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Živím sa výrobou majstrovských sláčikových hudobných nástrojov. Som autorom štyroch zbierok poviedok, ktoré v priebehu rokov 2010 až 2013 boli vydané v knižnej podobe. Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť, Politika, Nezaradené, Próza, Fotografie, Poézia, Kultúra, Súkromné, Spomienky na matku

Mal som devätnásť rokov a býval som v Bratislave na ubytovni. Dohodol som si tam rande s jedným pekným a milým dievčaťom. Prišla načas. Videl som ju schádzať dole schodmi spolu so svojim partnerom.

Počas prvej polovice minulého desaťročia som mal obdobie, keď som sa vo voľnom čase venoval výrobe pastierskych píšťaliek.

Prednedávnom som dostal správu od priateľov. Pozývali ma na stretnutie do Vrútok. Pozvanie som prijal a v deň, keď sa akcia mala uskutočniť, som sadol na vlak. Aby som sa počas cesty nenudil, vzal som si na čítanie knihu.

Pamätám sa, akoby to bolo včera, na ten deň, keď som ho uvidel po prvý krát. Bol celý modrý a drkotal od zimy. V jednej ruke držal fľašu lacnej vodky a v druhej zvon na čistenie zapchatých odtokov vaní a umývadiel, ktorý vytiahol z kontajnera na odpadky.

Napadnutie Ukrajiny, vražda Borisa Nemcova. Je to stále horšie a je toho stále viac. Čo bude ďalej? Mám hrozný strach. Bojím sa, že ten človek sa nezastaví pred ničím.

Poprední odborníci a analytici dlho upozorňujú, že Rusko nie je slobodná a demokratická krajina. Putin ani napriek snahám západných politikov nie je schopný sebareflexie. Koniec jeho režimu a krach Ruska sú za týchto okolností neodvratné. Otázka znie; kedy sa tak stane?

Mená veľkých klasikov; či už hudobných skladateľov alebo spisovateľov, sú verejnosti dobre známe – vyvolávajú okamžitú a zaslúženú pozornosť. Škoda, že v ich tieni zostávajú niektorí neobyčajne nadaní súčasníci.

V tomto blogu sa s vami podelím o obrázky zhotovené z ciest do lyžiarskych stredísk Jasenská dolina a Remata pri Handlovej.

Žarnovica – mesto nachádzajúce sa v južnom výbežku Žiarskej kotliny. Obklopujú ho Štiavnické vrchy, Pohronský Inovec, a pohorie Vtáčnik. Preteká cezeň rieka Hron. Má asi šesť tisíc obyvateľov. Sídlia v nej organizácie a inštitúcie, ako napríklad Čistiareň odpadových vôd, TV Panoráma, Farský úrad, alebo Urbárske pozemkové spoločenstvo Žarnovica. Pôsobia v nej kultúrno spoločenské organizácie a združenia, napr. Mestský mládežnícky parlament, Klub dôchodcov, alebo Matica slovenská MO. Sú tu taktiež viaceré zaujímavé pamätihodnosti.

Nedávno som sa na jednej chate v horách stretol s partiou poľovníkov. Sedeli sme za stolom, jedli znamenitú divinu, pili víno (ja iba čaj) a rozprávali si rôzne historky. V tomto blogu vám sprostredkujem jeden z najzaujímavejších príbehov, ktorý som mal možnosť si vypočuť.

Kniha Večery na dedinke (Jej celý názov je Večery na dedinke neďaleko Dikaňky), je prvotinou ukrajinského spisovateľa Nikolaja Vasilieviča Gogoľa. Výtlačok ktorý vlastním vyšiel vo vydavateľstve Tranoscius v Liptovskom svätom Mikuláši v roku 1947. Vyberám z neho povesť s názvom Strašná pomsta. Je relatívne krátka – jej rozsah je iba niekoľko desiatok strán. No atraktívna téma a majstrovský sloh s ktorým je písaná, jej dávajú monumentálny ráz. Vynikajúci preklad Zory Jesenskej robí z tohto diela literárnu lahôdku.

Vyzerá to tak, že Litva je po Ukrajine ďalším štátom, na ktorý si Putin brúsi zuby. Hrozí, že jej vojenské napadnutie sa stane skutočnosťou. Preto litovské ministerstvo obrany zverejnilo 98 stranovú príručku, ktorá má Litovčanov pripraviť na hroziaci konflikt.

Poznám istého úspešného a majetného muža, ktorého manželka má neobyčajne rada exotické zvieratá, obzvlášť opice. Aby ju potešil, tak jej dve kúpil. Samca a samicu. Zhotovil pre ne priestrannú klietku v ktorej mohli pobehovať alebo loziť. Opičí pár sa mal veľmi rád a zakrátko sa z ich lásky narodil malý opičiak.

Zima pred dvomi rokmi bola neobyčajne bohatá na sneh. Spomínam si, ako som vtedy počas Vianoc sedel v krčme s priateľmi Paľom, Mišom a Kikou.

Asi pred piatimi rokmi som si v Bratislave kúpil útlu knihu obsahujúcu tri poviedky ruského spisovateľa Fiodora Dostojevského – Biele noci, Nežná, a Sen smiešneho človeka. Mám túto knihu rád a často sa k nej vraciam. V tomto blogu napíšem o titulnom príbehu. Poznamenávam, že článok obsahuje spoilery. (To keby ste sa práve chystali čítať a nechcete vedieť ako to skončí.)

Drahí čitatelia, pred niekoľkými dňami som dostal list, ktorý mi urobil veľkú radosť. Bol od ženy, ktorá sa predstavila ako moja fanúšička a zároveň sa priznala, že sama píše. Poprosila ma, aby som tento list, v ktorom rozpráva o svojom živote, uverejnil (ale zároveň zachoval jej anonymitu) a pomohol jej tak nabrať sebavedomie. Prosím, povzbuďte ju, ak sa vám to čo napísala, páči. Čítajte:

Vážení čitatelia, tým z vás, ktorí ste smutní z terajších chladných dní a je vám ľúto za letom, prinášam fotografie z neho. Obrázky sú z pohoria Vtáčnik. Nechýba stručný popis a pridal som aj pár slov o pozitívnom myslení.

Na strednej škole som popri bežných predmetoch, ako boli matematika, telesná výchova, alebo slovenský jazyk, mal aj rôzne špeciálne. Napríklad písmo, dejiny výtvarnej kultúry, deskriptívnu geometriu, technické kreslenie,...