Pochádzam z Kláštora pod Znievom. Študoval som na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Živím sa výrobou majstrovských sláčikových hudobných nástrojov. Som autorom štyroch zbierok poviedok, ktoré v priebehu rokov 2010 až 2013 boli vydané v knižnej podobe. Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť, Politika, Nezaradené, Próza, Fotografie, Poézia, Kultúra, Súkromné, Spomienky na matku
Vyzerá to tak, že Litva je po Ukrajine ďalším štátom, na ktorý si Putin brúsi zuby. Hrozí, že jej vojenské napadnutie sa stane skutočnosťou. Preto litovské ministerstvo obrany zverejnilo 98 stranovú príručku, ktorá má Litovčanov pripraviť na hroziaci konflikt.
Poznám istého úspešného a majetného muža, ktorého manželka má neobyčajne rada exotické zvieratá, obzvlášť opice. Aby ju potešil, tak jej dve kúpil. Samca a samicu. Zhotovil pre ne priestrannú klietku v ktorej mohli pobehovať alebo loziť. Opičí pár sa mal veľmi rád a zakrátko sa z ich lásky narodil malý opičiak.
Zima pred dvomi rokmi bola neobyčajne bohatá na sneh. Spomínam si, ako som vtedy počas Vianoc sedel v krčme s priateľmi Paľom, Mišom a Kikou.
Asi pred piatimi rokmi som si v Bratislave kúpil útlu knihu obsahujúcu tri poviedky ruského spisovateľa Fiodora Dostojevského – Biele noci, Nežná, a Sen smiešneho človeka. Mám túto knihu rád a často sa k nej vraciam. V tomto blogu napíšem o titulnom príbehu. Poznamenávam, že článok obsahuje spoilery. (To keby ste sa práve chystali čítať a nechcete vedieť ako to skončí.)
Drahí čitatelia, pred niekoľkými dňami som dostal list, ktorý mi urobil veľkú radosť. Bol od ženy, ktorá sa predstavila ako moja fanúšička a zároveň sa priznala, že sama píše. Poprosila ma, aby som tento list, v ktorom rozpráva o svojom živote, uverejnil (ale zároveň zachoval jej anonymitu) a pomohol jej tak nabrať sebavedomie. Prosím, povzbuďte ju, ak sa vám to čo napísala, páči. Čítajte:
Vážení čitatelia, tým z vás, ktorí ste smutní z terajších chladných dní a je vám ľúto za letom, prinášam fotografie z neho. Obrázky sú z pohoria Vtáčnik. Nechýba stručný popis a pridal som aj pár slov o pozitívnom myslení.
Na strednej škole som popri bežných predmetoch, ako boli matematika, telesná výchova, alebo slovenský jazyk, mal aj rôzne špeciálne. Napríklad písmo, dejiny výtvarnej kultúry, deskriptívnu geometriu, technické kreslenie,...
Vstup Penty do SME vyvolal živú verejnú diskusiu. K tejto veci sa vyjadrilo mnoho novinárov, čitateľov, blogerov. Svojim názorom prispeli aj elitní blogeri ako napríklad pán Radovan Bránik, alebo Michal Patarák.
Je to kolega z práce. Jeden z mnohých, čo počas týždňa robia v hlavnom meste a na víkendy cestujú domov na vidiek. Bratislavu považuje za odpornú dieru, v ktorej je iba kvôli peniazom.
V minulosti som napísal niekoľko článkov o emigrantoch. Čitatelia mi vyčítali neobjektivitu. Vraj som sa zameral iba na neúspešných a nešťastných ľudí. Aby som to napravil, ponúkam tentokrát rozprávanie úspešného človeka. Snáď bude dostatočnou satisfakciou pre mojich kritikov a dá pocit zadosťučinenia všetkým tým, ktorým sa vo svete darí.
Rád chodievam relaxovať do prírody a snažím sa v nej byť tak často, ako je možné. Preto považujem za veľké plus, že mesto v ktorom žijem, je obklopené horami. V nedeľu 12. októbra, bol krásny slnečný jesenný deň. Mal som voľno a tak som sa rozhodol prejsť do lesa.
Tyran Phalaris z Acragasu na Sicílii hútal, aký najstrašnejší trest smrti by pre svojich nepriateľov vymyslel. No na nič nevedel prísť. Jedného dňa, povedal mu Perillos z Atén: Kráľ, zhotovím bronzového býka. Bude dutý, na jeho boku budú dvierka. Pod ním založený oheň ho rozpáli a odsúdený zahynie v jeho rozžeravených útrobách.
Pohorie Veľká Fatra patrí medzi najpozoruhodnejšie horské celky na území Slovenska. Pozostáva z viacerých častí – hlavného hrebeňa medzi Krížnou a Ploskou, ktorý sa rozdvojuje do Liptovskej a Turčianskej vetvy. Osobitnou kapitolou je takzvaná Bralná Fatra. Tá má výrazne členitý reliéf, v jej hlbokých lesoch žijú šelmy ako mačka divá, rys, alebo medveď. Pre turistov a návštevníkov prírody sú v nej atraktívne najmä malebná Gaderská a Blatnická dolina a medzi nimi stojace vrchy Tlstá a Ostrá.
Americká speváčka, husľová virtuózka, hudobná skladateľka, poetka, spisovateľka, módna ikona a herečka Emilie Autumn, sa narodila a detstvo prežila v Kalifornii. Noty sa naučila čítať skôr ako abecedu.
Správa o tom, že v Novej Bani sa bude konať metalový festival, vyvolala v katolíckej komunite na Slovensku, hlboké znepokojenie. Pobúrilo nás, že sa tu odohrá podujatie dávajúce priestor hudbe, pri ktorej existuje podozrenie, že v jej textoch sa vyskytuje nabádanie na násilie, či útoky na kresťanstvo. Bohužiaľ, kroky ktoré sme podnikli, aby sme uskutočneniu tohto festivalu zabránili, nemali žiadaný efekt. Apelovali sme na ľudí ktorí mali moc ho zrušiť, že na ňom hrozí vysoké riziko páchania trestných činov podnecovania k násiliu; hanobenia národa, rasy, alebo vierovyznania; ale bezvýsledne. Rozhodli sme sa teda, poslať tam niekoho kto bude všetko pozorovať a v prípade, že bude svedkom niečoho nezákonného, označí a udá páchateľa.
V časoch keď som žil v Bratislave, som často navštevoval blízke Malé Karpaty a na potulkách v nich relaxoval. Medzi ciele ktoré som si vyberal patrila Vápenná, tretí najvyšší vrch tohto pohoria.
Nasledujúce riadky budú o tom, čoho sú niektorí muži schopní, keď ich nejaká žena odmietne.
Pár slov na úvod: Niekedy sa z médií dozviem o tom, že niekto spáchal nejaký zločin. Myslím určitý špecifický druh zločinu. Napríklad keď muž zabije manželku, svoje deti a seba, lebo nedokáže zniesť ich stratu. Keď o niečom takom čítam, tak môžem povedať len jedno – že je mi ich ľúto. Všetkých. Obetí, aj páchateľa. Lebo ak ten ostane žiť, verím že je len veľmi málo zločincov, ktorí pri spätnom pohľade na to čo vykonali, necítia ľútosť. A vlastne je jedno, či zostane alebo nezostane žiť, lebo si myslím že existuje aj iný svet, kam človek putuje po smrti a zodpovedá sa za to, čo robil za života.
