Pavel Dvořák
Pijú Číňania čaj?
Keď sa povie u nás Čína, človek si vybaví niekoľko vecí. Ale jednou z nich bude rozhodne čaj. Číňania sú na svoj čaj hrdí. Ale aj ho pijú?
Volám sa Pavel Dvořák, 12 rokov žijem v Číne, píšem blog a natáčam videá o čínskej kultúre a živote v Šanghaji (www.cestycinou.sk); píšem, prekladám a vydávam knihy (www.vydavatelstvorak.sk). Podrobnejšie na www.paveldvorak.sk Zoznam autorových rubrík: Čína
Keď sa povie u nás Čína, človek si vybaví niekoľko vecí. Ale jednou z nich bude rozhodne čaj. Číňania sú na svoj čaj hrdí. Ale aj ho pijú?
V Číne sa nachádza množstvo ohromujúcich miest. Žlté hory Huangshan sú takým miestom. Nachádzajú sa neďaleko Šanghaja, ideálny cieľ na dvoj- až trojdenný výlet, najlepšie na víkend. Už som tam bol tri razy a vždy na tú neuveriteľnú prírodu hľadím s údivom. Každykrát totiž vyzerajú úplne inak.
Klienti, ktorých sprevádzam po Číne sa ma často pýtajú, či bežní Číňania jedia v reštauráciách alebo si varia doma. Pýtajú sa to, pretože v Číne sú na každom kroku reštaurácie. A reštaurácie všetkých štýlov, chutí a aj cien. Tak napríklad iba pri mojom byte sa ich nachádza takmer tridsať. Aby som spomenul aspoň zopár mojich obľúbených, je tu ulička, kde predávajú pečených sumcov, krvavočervených rakov, alebo chlpatých krabov.
Šanghaj, ako mnohé miesta v Číne trápi smog. No prídu aj dni, kedy je vonku nádherne. Viditeľnosť bola na kilometre, kde tu sa nachádzali krásne guľaté obláčiky. Obloha nebola strašidelne biela a ani nudne modrá. Preto som sa ponáhľal na moju ďalšiu vychádzku do mesta s foťákom.
Čína ma prezývku krajina kópií. Ľudia vravia, že Číňania vedia skopírovať všetko. A že sa to neboja robiť. Jednou z najťažších úloh podnikateľov s duševným vlastníctvom, ktorí idú do Číny, je nebyť skopírovaný. Dokonca sa o tom na slovenskom veľvyslanectve v Pekingu šíril vtip, ako automobilka Škoda vyvinula nový typ motora a Číňania oňho prejavili záujem. Zástupcovia Škody sa opýtali, koľko by ich chceli nakúpiť. Číňania povedali, že jeden postačí.
Opäť som raz musel navštívi nemocnicu v Číne. Tentokrát to však bola pohotovosť. Veru nadával som poriadne, keď niekto v posilňovni spravil pascu so závažím, ktoré mi padlo na prst a ten následne začal hrať všetkými farbami,
Tak ako spôsob vyjadrovania často krát prezradí veľa o človeku, tak aj slovná zásoba často krát prezradí veľa o národe. Napríklad Eskimáci vraj rozlišujú niekoľko odtieňov bielej rôznymi slovami, a Číňania zase majú bohatú slovnú zásobu na označovanie rodiny. Každý študent sinológie sa chytá za hlavu, keď sa má ísť učiť, ako sa ktorý rodinný príslušník povie po čínsky. Prečo?
Tento článok sa mal pôvodne volať „Čína ružovými okuliarmi". A chcel som písať o tom, prečo píšem o Číne v dobrom. A prečo sa celkovo na svet pozerám z pohľadu optimistu, než z pohľadu pesimistu. Ale pred pád dňami som natrafil na článok, ktorý zmenil titulku môjho blogu aj napriek tomu, že téma vlastne zostala podobná. O Číne sa snažím písať pekne, aby som oponoval dnešným médiám, ktoré píšu len negatívne a sčasti klamú, či zavádzajú. Radšej napíšem o tom, ako sú šanghajské nemocnice extrémne rýchle a moderne vybavené, než aby som aj ja písal, že tu je zlý vzduch. Na čo budem aj ja písať o smogu, keď o ňom už aj tak píšu všetci. A dokonca o ňom píšu veci, ktoré si úplne vycucali z prstu. Tu máte konkrétny príklad novinárskych klamstiev.
Rok ubehol a my sme sa so snúbenicou opäť vybrali domov na Vianoce. Vždy sa tešíme na to, ako unikneme z veľkomesta obrovských rozmerov na malé Slovensko a do ešte menších Budmeríc. A ako každý rok, zažije moja čínska snúbenica zábavné kultúrne šoky. Minule, keď som o nich napísal, bol to môj načítanejší článok za rok 2013. Tak som si povedal, že musím napísať aj druhý diel.
Alkohol je v čínštine farebný. Červený alkohol, biely alkohol, žltý alkohol. Čo znamenajú tieto slovné spojenia? Slovným spojením červený alkohol sa v čínštine označuje víno. Biele a aj červené. Víno nie je typický čínsky alkohol, je to import rovnako ako pivo. Slovo pivo sa dokonca do čínštiny údajne prenieslo z češtiny. Oba importované alkoholy sú dnes oveľa bežnejšie, ako klasické čínske alkoholy: pálenka a žlté víno. Najmä medzi mladými. No to neznamená, že by sa klasické alkoholy nepili.
Pred nedávnom som dostal otázku, čo sú typické jedlá a zvyky Číňanov na Vianoce. Kontroval som taktiež otázkou. Čo sú typické jedlá a zvyky Slovákov na Čínsky Nový rok? Žiadne. Ani tam ani tam. Pretože Vianoce sú západný kresťanský sviatok a preto ho v Číne tradične neoslavujú a nemajú ani tradičné zvyky. Samozrejme, dnes mám za oknami Šanghaj vianočne vyzdobený krajšie ako Bratislava, v obchodoch vyhrávajú koledy a v hypermarketoch sú vystavené vianočné stromčeky. No Vianoce sú v Číne komerčný sviatok bez histórie a tradície. No ale presa len sa nájde niečo, o čom by sa dalo rozprávať v súvislosti s Vianocami. O rovno o tej najlepšej časti Vianoc - o darčekoch!
V niektorých krajinách ľudia vedia, ako si užívať život. Predstavte si, že ste zmorený robotou, nebodaj Vás ešte bolí celé telo z nejakého športu a potrebujete vypnúť! Zrelaxovať! Nebolo by úžasné zájsť si do kúpeľov, vyhriať sa v saune a dať si masáž? No u nás už, žial, komercia a elitárstvo tieto možnosti takmer zničili, ale v Číne to stále existuje. Jedny také kúpele mám hneď vedľa môjho bytu. Ako to v nich funguje?
Zima prišla. Aj do Šanghaja. Síce až teraz a nie taká ako na Slovensku, ale už ju tu cítime. Aká je zima v Šanghaji? Nepríjemná. Paradoxne dôvodom toho je práve to, že nie je extrémne studená. V Šanghaji preto nepovažujú za nutné mať kúrenie. U nás by sme bez kúrenia neobišli, veď býva aj dosť pod nulou. A to nás rozmaznalo.
Kto by si nechcel prežiť pár dní ako vo filme? Extistujú mieste na svete, kde sa to dá. Jedno takéto miesto sa volá Zhangjiajie a keď tam prídete, ocitnete sa vo filme Avatar. Film ktorého obrovská sláva bola založená na zlom deji a krásnych 3D obrázkoch. Scenéria v tomto filme je síce počítačovo generovaná, ale podľa predlohy. A originál sa naozaj oplatí vidieť.
V Číne existuje príslovie „Hore sa nachádzajú nebesia, dole Hangzhou a Suzhou". Hangzhou a Suzhou sú totiž považované za dve najkrajšie mestá v Číne. Podobne sa o meste Hangzhou vyjadril aj slávny objaviteľ Marco Polo. Ale mňa a mojich klientov pri návšteve Hangzhou okrem jeho krás zaujímalo aj niečo iné. Rozhodli sme sa zájsť do taoistického kláštora a nechať si vyveštiť budúcnosť od miestneho majstra. Pôvodne sme rozmýšľali, že za niektorým z taoistických majstrov, ktorí praktikujú veštenie väčšinou bambusovými tyčinkami „qiuqian", zájdeme už v Šanghaji. A tak sme s priateľkou začali vyhľadávať na internete, či je niekde v Šanghaji „spoľahlivý" veštec. Žiaľ, neuspeli sme. Všetci Číňania sa v diskusiách na internete zhodli, že v Šanghaji takého nenájdete. Treba zájsť ďalej od civilizácie. Samozrejme, že nejakí v Šanghaji sú. Jedného je možné nájsť napríklad v kláštore pri záhradách Yuyuan. Ale je dôveryhodný asi tak, ako je novo zrekonštruovaná časť Yuyuan autentická. Skoro vôbec.
Byrokracia je všade strašná. A jedna z najhorších je v Číne. Potreboval som si vybaviť víza do Indie, kedže tam budem o mesiac viesť zájazd, ale aké prekvapenie, keď som sa dozvedel, že v Šanghaji to nepôjde. Víza do Indie je treba vybaviť tam, kde som si vybavil aj víza do Číny a teda musím letieť cez pol Číny až do provincie Guangdong, konkrétne do mesta Guangzhou. Ale ako sa vraví, a ja sa toho vždy snažím držať, všetko zlé je na niečo dobré. A tak okrem toho, že som pozrel priateľov, ktorí tam bývajú, tak sme si s priateľkou aj spravili malý výlet. Mesto Guangzhou u nás väčšina ľudí pozná pod iným názvom - Kanton. I keď niektorým sa to mýli a v nemenovanom denníku sa dalo raz natrafiť na správu: „V dvoch čínskych mestách Kanton a Guangzhou..."...
Vytláča moderná doba tradície? Niekde áno, niekde nie. V Číne tradície nemiznú (aspoň nie všetky). Naopak dostávajú „moderný šat". Tradícia, ktorá v Číne existuje už tisícročia a dnes je rovnako živá ako predtým, ak nie ešte viac, sú takzvané „červené obálky".
Zakúpil som si novú fotografickú hračku a tak posledné dni voľna trávim tým, že ju brávam na prechádzky mestom. A v Šanghaji je čo fotiť. Pouličná fotka je krásna, ale ja som sa rozhodol skúsiť niečo náročnejšie. Chcel som zachytiť pohlad na Šanghajské moderno z troška iného uhlu ako je zvykom.
Všetko zlé je na niečo dobré. A preto sa svoje osemdňové umieranie v horúčkach so záhadným čínskym vírusom pokúsim obrátiť vo svoj prospech. Už ste boli v šanghajskej nemocnici? Ja hneď v troch a musím povedať, že je to naozaj iný
O cestovaní časom bolo nakrútených už veľa filmov. Väčšinou je k tomu nevyhnutný nejaký prístroj. Na cestovanie v čase v skutočnosti človek žiadnu mašinku nepotrebuje. Stačí zájsť na tie správne miesta v správnom čase. A niekoľko takých miest sa nachádza aj v strednej Číne.