Pavel Dvořák
Prechádzky čínskymi rozprávkami 2
Ponuka slovenských cestovných kancelárií do Číny je väčšinou veľmi nezaujímavá a stále rovnaká. Čínu milujem, a preto ma vždy zamrzí, keď mi ľudia vravia, že z návštevy boli sklamaní.
Volám sa Pavel Dvořák, 12 rokov žijem v Číne, píšem blog a natáčam videá o čínskej kultúre a živote v Šanghaji (www.cestycinou.sk); píšem, prekladám a vydávam knihy (www.vydavatelstvorak.sk). Podrobnejšie na www.paveldvorak.sk Zoznam autorových rubrík: Čína
Ponuka slovenských cestovných kancelárií do Číny je väčšinou veľmi nezaujímavá a stále rovnaká. Čínu milujem, a preto ma vždy zamrzí, keď mi ľudia vravia, že z návštevy boli sklamaní.
Pozrite si môj prvý krátky dokument o Číne, ktorý odvysielala ČT1 v relácii Objektív. Rozpráva o úžastných kruhových obydliach na juhu Číny.
Štvrtý deň nového čínskeho roku schádza Boh bohatstva dole na zem medzi ľudí. Preto je v tento deň v Číne veľmi veľa ohňostrojov. V podstate to vyzerá ako druhá oslava Nového roku. Číňania totiž veria, že ak sa Bohu bohatstva ohňostroje budú páčiť, pomôže im zbohatnúť. A kto by nechcel zbohatnúť, no nie?
Často počúvam od ľudí, že išli na cestu do Číny, ale boli sklamaní, lebo im chýbala príroda. Videli veľké mestá… Miest však časom mali plné zuby a tešili sa domov na prírodu, ktorá podľa nich v Číne nie je. Ďalej od pravdy byť už ani nemohli. Zo Šanghaja čo by kameňom dohodili (na čínske pomery) je jedna z najkrajších prírodných scenérií na svete, hory Huangshan. V preklade Žlté hory. Ako jedny z prvých v Číne boli Žlté hory zapísané do pamiatok UNESCO. Národný park zaberá neuveriteľných 154 km2, samotné hory takmer raz toľko. Huangshan sa stali nekonečnou inšpiráciou čínskych maliarov, básnikov a dnes aj fotografov. Sú známe niekoľkými unikátmi: svojimi neuveriteľnými východmi slnka, svojimi borovicami, svojimi zvláštne tvarovanými skalami, horúcimi prameňmi a oblakmi, ktoré až 200 dní v roku robia inverziu – vrstvu oblakov pod úrovňou hôr pripomínajúcu more.
Dnes za mnou prišla manželka a opýtala sa ma, čo prichystáme jej mame tento rok na narodeniny. Má totiž okrúhle výročie. „Tvoja mama má tento rok šesťdesiat rokov?“ opýtal som sa prekvapený. „Nie. Päťdesiat deväť,“ znela odpoveď. Ako správneho Európana má táto odpoveď prekvapila. A tak mi to Liya vysvetlila. Popravde sme si museli sadnúť aj za internet, lebo sama si niektorými vecami nebola istá. Prečo Číňania oslavujú jubileum pri veku končiacom deviatkou, a nie pri okrúhlom čísle?
U nás je taká predstava, že v Číne neexistuje sociálny systém, že ľudia sa majú zle, že štát sa stará len o seba. Ako by potom mohli byť v Číne sociálne byty? No sú. A ja v ňom dokonca bývam.
Máme doma psíka. Volá sa Duoduo, čo znamená vo voľnom preklade z čínštiny „Niečo malé navyše“ a prišiel k nám z útulku. Áno, z útulku v Číne! Tento článok je napísaný pre všetkých, ktorých táto informácia zarazila!
Raz sme sa s kamarátom bavili, že musíme vymyslieť zájazd Čína pre extrémistov. V Čom by spočíval? Okrem zaujímavých destinácii (len pre príklad v jednej z nášho výberu je 3000 komárov na meter kubický) by sa cestovalo hlavne cez čínske sviatky. Ak si myslíte, že to znie nevine, pozrite si nasledovné fotografie Takto to vyzerá na čínskych pamiatkách počas sviatkov. Neuveríte
Do Šanghaja prišli sviatky založenia ČĽR, tak sme sa rozhodli že ideme oslavovať aj my. A kedže je sezóna krabov, tak sme sa rozhodli, že to oslavíme krabou večerou. Správne po šanghajsky.
Prechádzky čínskymi rozprávkami nie sú cestou za terakotovou armádou, za mrakodrapmi Šanghaja, či do Zakázaného mesta. Je to cesta neuveriteľnou prírodou, čínskym vidiekom, národnostnými menšinami a nepoznanými historickými mestečkami. Je to prvá netradičná cesta Čínou, na ktorú chcem začať brať ľudí, čo o Čínu prejavujú naozajstný a nepovrchný záujem. Toto sú krátke dojmy písané priamo počas mojej prvej cesty, ktorá práve skončila.
Ak niekomu poviem, ako sa v Šanghaji vozím taxíkmi, myslí si, že som buď milionár alebo dobrodruh. Chápem takéto úvahy, pretože raz som si aj ja stopol taxík v Bratislave. Samozrejme som skončil finančne podstatne ľahší. Keď som sa snažil namietať, že 30 eur z autobusovej stanice Nivy na vlakovú stanicu je naozaj veľa, tlstý taxikár, o tri hlavy väčší ako ja, vystúpil a chystal sa mi ručne vysvetliť, že by som sa mu skôr mal poďakovať za „zľavu“, ktorú mi dal. Už ste si niekto stopli taxikára v Bratislave na ulici? Alebo ste si zobrali taxík z letiska do mesta? Či nebodaj nasadli do taxíka, čo stojí pred autobusovou stanicou Nivy? V tom prípade článok o tom, ako dnes fungujú taxíky v Šanghaji, sa vám bude zdať ako príbeh z inej planéty.
Ak niekto cestoval niekedy po Číne, určite zažil kričiace davy ľudí stojace pred vlakovými či autobusovými stanicami. Väčšinou samozrejme po čínsky, ale keď zbadajú cudzinca, hneď začnú využívať jediné anglické slovíčko, ktoré poznajú: TAXI! TAXI!. Pochopiteľne to nie sú oficiálne taxislužby, ale čierne taxíky, ako ich nazývajú aj v Číne. Väčšinou sa im snažím vyhýbať, ale niekedy sa to prosto nedá. No cestovanie s nimi je veru zážitok.
Keď na pandy, tak do Číny. Keď na pandy do Číny, tak do mesta Chengdu. Cestopis o meste Chengdu som napísal minule a tak ako dodatok publikujem fotky týchto super lenivých zvieratiek, ktoré si užívajú nekonečné kopce posiate bambusom.
Jednou z nepríjemných vecí na živote vo veľkomeste sú bitky o taxík, keď prestane premávať metro. A hlavne na staniciach, ktoré sú križovatkami niekoľkých liniek.
Už roky používam počítače Apple a nemenil by som. U nás však panuje predsudok, že Apple sú zbytočne predražené a v podstate len pekne vyzerajú. Táto predstava sa dá ľahko pochopiť, u nás to totiž tak je. Chcete si kúpiť počítač Apple? Ak si kúpite spiatočnú letenku do Hongkongu a tam si počítač zakúpite, stále ušetríte. V prípade najdrahšieho počítača od Apple po kúpe letenky a počítača budete v pluse 2 000 €!
Opäť som navštívil Chengdu, hlavné mesto provincie Sichuan. Jedno z najväčších miest vnútrozemskej Číne som navštívil už veľakrát. Ale aj napriek tomu, že takmer vždy to bolo pracovne a iba jediný raz som si ho mohol pocestovať na vlastnú päsť, je to stále jedno z mojich najobľúbenejších miest v Číne. Má skrátka niečo, čo iné mestá nemajú. A nie sú to len pandy a hotpot.
Pred týždňom som napísal cestopis o čínskom starovekom bankovom mestečku Pingyao. Toto miesto akoby vypadlo z historického velkofilmu o cisárskej Číne. Tentokrát ho predstavujem vo fotografiách.
O piatej večer sme nasadli do vlaku v Pekingu. Vedel som, že do mestečka Pingyao v provincii Shanxi prídeme už o piatej ráno, ale tešil som sa na to. Mnohí v našej skupine sa obávali tohto skorého príchodu, ale ja som vedel, že to nakoniec ocenia. Pretože taoisticky poetickú Čínu v mestečku Pingyao možno zažiť len do ôsmej hodiny ráno. Potom sa do mestečka vkráda komercia, obchody, reštaurácie a bary. Aj napriek krásnym pamiatkam, neuveriteľným hradbám, starobylej architektúre, milým miestnym ľuďom a dobrom jedle som si večer musel sadnúť na kraj cesty a smutne rozmýšľať, prečo sa všetci tak ženieme za lacnými a jednoduchými pôžitkami moderného sveta. Ale na druhej strane, na modernite je dobré to, že je lenivá a ráno spí.
Cestopis o Tibete som stále nenapísal. Z niekoľkých dôvodov. Nemám čas dorobiť všetky fotky, ktoré som tam nafotil. A nejak sa mi o Tibete nechce písať. Preto som sa rozhodol o malý kompromis - postupne publikovať fotoblogy z Tibetu. Pretože na Tibete je viac čo pozerať, ako o ňom rozprávať. Časť prvá, ľudia Tibetu.
Ako si človek u nás predstavuje fabriku v Číne? Stará rozbitá budova, kde aj detí šijú lacné ponožky, ktoré sa hneď rozpadnú? Či fabrika a lá Foxconn (vyrába Apple produkty) masívne zainvestovaná západom no zneužívajúcaa čínskych robotníkov?