Pavel Pospíšil
Tak ako, páni kandidáti (na prezidenta) ?
Zdá sa, že už máme všetkých kandidátov na pána prezidenta pohromade. Máme si z čoho vyberať. A máme aj ich hodnotení celú kopu. Pokúšam sa hodnotiť pre seba aj ja.
Som dôchodca a zaujímajú ma právne aspekty nášho politického života. Nekandidujem v žiadnych voľbách. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Zdá sa, že už máme všetkých kandidátov na pána prezidenta pohromade. Máme si z čoho vyberať. A máme aj ich hodnotení celú kopu. Pokúšam sa hodnotiť pre seba aj ja.
Oznámenie pána premiéra o kandidovaní na post prezidenta veľa ľudí asi potešilo. Pre mňa a možno aj niektorých iných bolo klasickým prejavom arogancie moci a najmä toho, ako sa bude správať, ak bude zvolený.
Znovu som si prečítal Liptáka: Slovensko v 20. storočí. Tento raz som sa sústredil na obdobie 1945 až 1968. V konfrontácii so súčasnými pomermi nemám dobrú náladu.. Mám pocit, že od určitého času sa nenápadne vraciame do „starých dobrých časov“ vo viacerých sférach nášho života.
Myslím si, že pred nastávajúcimi voľbami by sme sa mali poučiť z minulých volieb a nedať sa spláchnuť. Najbližšie sú asi prezidentské, ale ani voľby do obecných zastupiteľstiev by sme si nemali nechať ujsť. A hlavne nezabúdať!
Po vyjadrení sa p.Kňažku som si oddýchol. Tak konečne je to jasné. Neschováva sa ako niekto iný, ale sa vyjadril jasne a zreteľne.
Napomenutie kresťanov Cyril Vasiľ (Výňatky z homílie arcibiskupa Cyrila Vasiľa, prednesenej v Terchovej 6.7.2013. Text bol uverejnený v revue IMPULZ č. 2, 2013).
Hľadanie príčin porušovania ústavných práv našimi úradmi ma zaviedlo do archívov, jednak súdnych a tiež štátnych. Našiel som tam a nachádzam tam zaujímavé veci, ktoré, keby neboli smutné boli by aj na smiech.Predovšetkým som bol prekvapený, že v archívov súdov sa nenachádzajú zbierky zákonov z predvojnovej republiky ale ani z rokov tesne po vojne) a mal som problém najsť napr ročník 1928. Ale aj z roku 1945, aj rok 1946 je z hľadiska dokladov problematický.
Po prečítaní si článku: Sestry: Štát sa k nám správa ako k odpadu (Sme. Ročník 21, Číslo 21, z 6.9.2013) som si pomyslel, nie len sestričky v zdravotníckych zariadeniach sú postihnuté, ale aj iné skupiny občanov tohto štátu sú postihnuté. Podľa mňa tento štát sa správa k časti svojich občanov ako k novodobým otrokom aj k dôchodcom, ktorí platili poplatky do dôchodkového zabezpečenia podľa zákona 446/2000, ktorý bol účinný od 1.1.2001, do 31.12.2003. Prosím čitateľa, aby si všimol, že išlo o platby zo zákona, ktorý trval (bol účinný) 2 roky a úprava znela: SZČO sa zúčastnia na dôchodkovom poistení.
Stretli sa dvaja priatelia Prvý sa pýta: Vieš čo bola Kňažkova najväčšia chyba v živote? Druhý: No asi to, že povedal, že vtedajší premier má lož ako pracovnú metódu. Prvý: Vidíš, aj ty sa mýliš . Druhý: A čo si myslíš ty?
V minulých dňoch som navštívil výstavu obrazov majstra Klimčáka v budove ministerstva kultúry SR. Okrem toho, že majster Klimčák použil techniku, ktorej rozumiem a je mi pre tento účel blízka, bol som prekvapený šírkou tématiky z našich národných dejín, ktorú zachytil a výtvarne spracoval. Pán Klimčák ma potešil tiež skutočnosťou, že sa v svojich dielach sa nesnaží prikrášľovať a ukazuje formovateľov našich dejín tak, ako vieme z dostupných prameňov..
Prišla mi do ruky kniha stará viac ako 40 rokov pána Jána L. Kalinu: Tisíc a jeden vtip (1969), známa najmä v období po vpáde bratských vojsk. Po prečítaní si niektorých vtipov som nadobudol dojem, ako by náš ľud vedel čo bude použiteľné aj v rokoch po páde systému v roku 1989. Pán Kalina, vďaka za zozbieranie a zverejnenie (dúfam, že ma „niekde“ počujete). Múdrosť nášho ľudu ma potešila a inšpirovala. Dúfam, že zlatú mrežu nedostanem, ako ste ju dostali svojho času Vy. Zdá sa, že v našom „právnom“ štáte sa v niektorých oblastiach života nič nezmenilo.
Po prečítaní hlavného článku na prvej strane SME (1.8.2013) som si len povzdychol. A to ešte v Bruseli nevedia, ako sa chovajú súdy pri riešení problémov medzi našimi občanmi a našimi štátnymi úradmi, teda štátom. Po osobných skúsenostiach vidím hlavný problém v tom, že napr. Najvyšší súd automaticky uvažuje, že štátne úrady majú vždy pravdu. Toto presvedčenie našich sudcov je také silné, že ani neumožňujú, aby si občania povedali pred nimi v čom oni (občania) vidia problém. Zrejme sú si istí, že keď súd nižšieho stupňa voľačo posúdil musí mať pravdu spolu s úradom, resp. štátnym úradníkom.
Asi sa treba zamyslieť nad všetkými kandidátmi (aj akútne potenciálnymi) na prezidentský stolec v najbližších prezidentských voľbách, a zamyslieť ako sa správali v doterajšej politickej činnosti. Pán Fico sa najmä v kresle premiéra správa tak, ako by mu patrila celá naša republika aj s obyvateľmi. Títo sú dobrí práve na to, aby ho volili a keď ho zvolia, nedodržiava sľuby, dokonca zdá sa ignoruje aj súčasné zákony prostredníctvom iných členov Smeru vo vláde a štátnych orgánoch neprospechu svojich „poddaných“. Nie len tých, ktorí majú námietky k jeho činnosti, ale pravdepodobne aj svojich priaznivcov.
V posledných dňoch sa objavujú už polooficiálne informácie o nominácii p. poslanca NR JUDr Pavla Hrušovského za kandidáta na úrad prezidenta SR (kandidát KDH s podporou Most-Híd).
Máme tu nový zákon č. 97/2013 (O pozemkových spoločenstvách) Zrejme navrhovateľom a schvaľovateľom nedala pokoj skutočnosť že existuje ešte spoločenstvo ľudí, ktoré môže pomerne slobodne a autonómne rozhodovať o svojich podieloch v spoločenstvách (najčastejšie v urbariátoch). Ich podiely reprezentujú časti našich polí lúk a hájov a to treba zrejme podľa navrhovateľov a schvaľovateľov zmeniť. Pri styku s viacerými priateľmi sme sa zhodli na tom, že zákon č. 97/2013 vracia vlastníkov podielov v spoločenstvách a celé spoločenstvá naspäť o 25 až 30 rokov. V tom období obyvatelia tohto štátu nemohli nakladať s pôdou ako súkromným majetkom podľa svojho presvedčenia, bola im poštátnená. Nemohla im slúžiť ku úžitku a hmotnému povzneseniu pri zachovaní iných zákonných noriem.
Objavujú sa nám možní kandidáti na prezideta SR. Je čas rozmýšľať, koho si vyberieme. S niektorými mám už teraz problém. Napríklad JUDr. Hrušovský bol v roku 2003 predsedom NR SR. Vtedy sa schvaľoval zákon č. 461/2003. Do tohoto zákona bola v § 261 začlenená klauzula, ktorá tým poistencom, ktorí poberali zároveň dôchodok odopierala možnosť zúčastniť sa na zvýšení dôchodku, hoci zasa zo zákona č. 446/2000 museli povinne (zo zákona) platiť dávky do Sociálnej poisťovne. Dotklo sa to najmä Samostatne zárobkových činných osôb (SZČO). Problém je v tom, že tento zákon č. 461/2003 je retroaktívny. V praxi to vyzerá tak, že NR SR najprv zaviazala SZČO zákonom platiť dávky do SP, a potom retroaktívnym zákonom im tieto dávky anulovala (ľudovopovedané ukradla). Na retroaktivitu upozornil zvláštnym listom vtedajší prezident Schuster vtedajšieho predsedu NR SR pána JUDr. Hrušovského ale nič sa nestalo. Zákon bol vtedajšou vládnou väčšinou schválený.
Najvyšší súd v konaní s Občanmi SR pravidelne koná tak že vydá rozsudok bez pojednávania, niekedy bez ohľadu na to, že účastník v riešení spornej veci priamo žiada o to aby súd vydal rozsudok až po verejnom pojednávaní vo veci. V jednom prípade mi NS odpovedal, že je to v poriadku, lebo Ústava SR umožňuje rozhodovanie bez pojednávania. Moja nespokojnosť vyplývala aj z toho, že poverená Pracovníčky Ministerstva spravodlivosti po svojom interpretovala podstatu môjho podania, v ktorom mi išlo o to, aby aj NS konal v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pracovníci ministerstva (tiež) nepovažujú za vhodné, aby konali podľa zákona č. 385/2000, §120, (1),(2), ktorý priamo hovorí o kompetencii Ministerstva spravodlivosti voči NS SR.