Som dôchodca a zaujímajú ma právne aspekty nášho politického života. Nekandidujem v žiadnych voľbách. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Po vypočutí si prejavu pána premiéra na oslavách 70 výročia SNP som zajasal. Pán premiér sľúbil partizánom ochranu a vynahradenie časov, keď boli niektorí z nich aj väznení, dokonca aj popravení. Patrí im za to aj náhrada. Len či to nebude zasa ďalší zo sľubov „krajšej budúcnosti“. Myslím, že tak nám to sľubovali jeho predchodcovia a ako to skončilo.
Zaujímam sa o pozemkovú reformu a v tej súvislosti aj o kolektivizáciu z rokov 1945 až 1989. Keď som namietal (naposledy pred prokuratúrou) určité podľa mňa nezákonné konanie Obvodného pozemkového úradu a Správa katastra, dostával som zaujímavé odpovede, že veci sú v podstate v poriadku a mám sa uspokojiť s existujúcim stavom.
Pôvodne som chcel nazvať blog v súlade s bývalým predsedom Ústavného súdu v inej súvislosti (aby nedošlo k omylu, mám na mysli akademika Čiča):“Čuduj sa svete!“, ale obávam sa, že by všetci, ktorých sa to týka nerozumeli, lebo oni vo svojej sebadôvere do tohto nášho sveta nepatria, tak radšej takto.
Po výmene minulého Generálneho prokurátora súčasného som dúfal, že situácia oproti minulosti sa zmení. Možno povedať, že situácia sa trochu zmenila, ale po vystúpení pána GP na tlačovej konferencii v TV som nadobudol zvláštny dojem. Nech mi pán GP odpustí, ale zdá sa mi, že nie je dostatočne sebavedomý (svojprávny ?), ako by ani nebol Generálny prokurátor. Zdá sa mi, že je pod vplyvom niekoho, možno aj svojho okolia.
A zasa sa naša politická scéna vyznamenala. V tom boji za tú našu vodu sme sa stali takými „našomilmi“, že sme až prestali (podľa mňa) rozumne uvažovať. Nechápem, prečo by sme mali tak lpieť na tom, aby sme vodu nevyvážali, že sa snažíme podoprieť túto myšlienku až ústavným zákonom.
V snahe dopracovať sa k dedičstvu po manželkiných rodičoch som sa náhodne dostal k oficiálnym písomnostiam pozemkového úradu. Obsahoval fakty, ktoré oprávňovali k názoru o nelegitímnej činnosti dvoch úradov v jednom meste. Po porade s právnikom som podal trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru. Nepriame zamietnutia podania, nejedná sa o zneužívanie funkcie verejného činiteľa, ale možno trestný čin. Po presunoch mi polícia oznámila, že činnosť úradov nie je trestným činom, čo Okresná prokuratúra a po nej aj Krajská prokuratúra potvrdila. Po sťažnosti späť na GP sa správali ústretovo, problém riešili, ale pomaly. A dôkazy narastali. A čas plynul. Nakoniec po poslednom predložení dôkazov, ktoré svedčia možno aj o existencii organizovanej činnosti, zameranej na menenie vlastníctva pôdy o značnej výmere som dostal urýchlene vyjadrenie, že činy nemožno kvalifikovať ako trestné činy a preto posúvajú vec na netrestný odbor.
Zdá sa, že naši vrcholní predstavitelia sa predbiehajú v kontraverznom propagovaní svojich ideologických predstáv. Posledne pán premiér zašveholil niečo o tom, že prípadné umiestnenie cudzích vojsk na našom území by bolo prakticky to isté ako invázia spojeneckých vojsk v roku 1968.
A maškaráda okolo výkladov zákonov, najmä ústavných zdá sa pokračuje. Nestačila estráda okolo sudcovského zboru, máme tu ďalšiu milú estrádu okolo druhého piliera, a manipulácie s jeho vyplácaním. Keď aj predseda parlamentu dvíha hlas a obviňuje opozičného poslanca z nepochopenia vykonávacích zákona o vyplácaní dôchodku z druhého piliera a podobných prípadov zbystrím uši. Predtým sa to stalo pánu predsedovi ústavoprávneho výboru, teraz Predsedovi parlamentu. A je zaujímavé, že obaja sú z jednej štátostrany.
Všetci máme svoje doktríny. Jedny sú lepšie, druhé horšie, ale obyčajne pre nás dobré.Začnem takou, ktorá sa nás dotýkala a za ktoré sme platili 40 rokmi „priateľstva“.Slávna Brežnevova doktrína. Všetky štáty Varšavskej zmluvy a RVHP patria do sféry vplyvu ZSSR a Strany a aj ideologicky aj hospodársky majú (musia) vyznávať to, čo vyznáva On a priatelia. Predtým by som mal spomenúť rasovú doktrínu Hitlera aj s jeho plynovými komorami a inými neduhami. (Obávam sa, či si takúto doktrínu neosvojil aj pán prezident v Moskve a či sa ju pomocou hospodárskych „argumentov“ nepodarí naoktrojovať aj nám. Pozrime sa na Ukrajinu).
Viete aký je rozdiel medzi slovenskými rozprávkami a súčasnou slovenskou skutočnosťou? Veľký. V našich rozprávkach vždy víťazí dobro nad zlom. Vždy sa nájde pán kráľ alebo iný silný a dobrý človek, ktorý urobí poriadok a pomôže. Raz sirote, druhý raz chudobnej dievčine, alebo chudobnej vdove, alebo len chudobnej rodine alebo inému spravodlivému.
Zdá sa, že aj bagatelizovanie aj zatĺkanie vstupuje do novej, prešpekulovanejšej fázy. Voľakedy sa tomu hovorilo zdá sa „Potemkinove dediny“. Dnes sa tomu hovorí úspechy nášho hospodárstva a radostná perspektíva.
Mám taký dojem, že svetlo začína svitať a možno nie len v mojej hlave. Myslím si, že všetky tieto neduhy našej spoločnosti majú pôvod v rokoch minulých, keď súkromné vlastníctvo neexistovalo alebo všetci, čo niečo mali, boli nepriatelia ľudu a spoločnosti a platilo: kto nekradne, okráda svoju rodinu. A tak nielen bývalí funkcionári a ich potomkovia, ale aj bývalí radoví pracovníci, ktorí požívali určité benefity od vedúcej skupiny spoločnosti, ale aj mnohí iní majú zafixované to slávne, však všetko je naše a podľa toho sa správajú. Jednoducho sú nastavení tak, že jedine spoločnosť nás môže zachrániť pred zlými vlastníkmi hocičoho.
Zatĺkanie je najviac citelné ujednotlivých zložiek spravodlivosti (súdy, prokuratúra, polícia). Poniektorí už skúsili ozvať sa proti plytvaniu alebo iným nezrovnalostiam verejne aako dopadli. (Košice, škola, predtým UK apod.).
Najhoršia metóda „riadenia" našej spoločnosti je asi zatĺkanie starších „pohladení" celej našej spoločnosti a najmä ekonomicky slabších častí (starých ľudí, ovdovelých - najmä ženy, deti dorast, ale aj etnicky iných ako sme my). Myslím si, že najhoršie je, keď sa do tohto systému zapoja aj justičné zložky, včítane prokuratúry a polície. Je k neuvereniu, že smelosť všetkých týchto zložiek nachádza niekedy tichú, niekedy hlasnú podporu politikov, odborárov, športovcov a mnohých iných zložiek nášho života. Dokonca aj z pracovníkov kultúry v čoraz väčšej miere sa nachádzajú „noví bojovníci", ktorí neváhajú bojovať dokonca aj fyzicky, za práva „svoje" a tých ktorých pokladáme za správnych.
JUDr. Kováčik Úrad Špeciálnej prokuratúry SR Štúrova ulica 2, 812 85 Bratislava Otvorený list 28.2.2014
Zdá sa, že v našej justícii sa objavuje nové heslo.:bagatelizovanie. Donedávna mala polícia heslo: pomáhaj a chráň. Súdy voľakedy dávno: spravodlivosť. Asi došlo k plošnej aktualizácii u všetkých zložiek týchto dôležitých opôr demokracie. Pri tom je to jedno heslo u všetkých zložiek. Pozor. Zúri tu bagatelitovanie.
Roztrhlo sa vrece s pripomienkami k činnosti súdov a aj niektorým vrcholovým predstaviteľom tohoto stavu. O zlom stave dokonca konečne diskutuje aj predseda vlády, dokonca z inej strany aj pán prezident. Pán minister spravodlivosti vyzval na vypracovanie etického kódexu. Pán predseda NS JUDr. Harabín najprv mal námietky, pretože sudca musí mať etické zásady v sebe, neskôr sa s tým zmieril. Dokonca na seminári k tomuto problému sedeli s pánom ministrom vedľa seba.
Vážený pán premiér JUDr. Fico, množia sa u mňa a u mojich známych nezodpovedané otázky, na ktoré nedostávame adekvátnu odpoveď. Alebo ide o úhyb, teda neodpovedáte priamo, alebo vec dáte prešetriť, teda zakopete pod koberec alebo neodpovedáte vôbec.
Budem silným prezidentom aj smerom (SMEROM) do zahraničia, sľubuje pán premier. Prečo nebol silným premierom, keď bola 1. pôžička pre Grécko, prečo nebol silným premierom, keď bolo treba liečiť chyby p. Mečiara pri amnestii „Únosu“ prezidentovho syna, prečo nebol silný pri...prečo nebol silný, keď sa mu sťažovali občania na zvláštne činy jeho spolustraníkov vo funkciách aj ministrov atď.
Bol som (milo) prekvapený reakciami na môj blog o mojom výbere pre voľby na prezidenta tento rok. Možno to chápať aj tak, že už prvé reakcie mi dali prierez našou spoločnosťou.
