V niečom konvenčný, v niečom skôr ako "limitovaná edícia" :-) , človek, ktorý má rád svoje povolanie, hory, šport a všetko čo má svoju hodnotu a kvalitu. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Práve je obdobie, keď sa žiaci základných, či študenti stredných škôl rozhodujú o svojom ďalšom pôsobení. Možností je veľa, cesty k dosiahnutiu maturitného vysvedčenia, či vysokoškolského diplomu sú rôznej obtiažnosti, ale výber je dôležitý. Aj pre mladého človeka a aj pre štát. Potrebujeme totiž vzdelaných a uplatnených absolventov.
Je tu polrok, vydali sme polročné vysvedčenia, či výpisy. Hodnotenie vedomostí, schopností, záujmu, ale čoraz častejšie aj nezáujmu o nové poznatky. Aký teda bol tento polrok v slovenskom školstve? Ako kedysi hlásili stav vodných tokov : hladina ustálená. Zlepšenie síce v nedohľadne, ale buďme radi, že to ide , aj keď samospádom.
Piešťany žijú diskusiou o plánovanej dvojmesačnej uzávere Krajinského mosta. Má sa tak stať pre jeho rekonštrukciu, pretože je v havarijnom stave. V havarijnom stave je dlho a aj rekonštrukcia nie je prvá, ale na taký dlhý čas a bez náhrady ešte zavretý nebol (aspoň ja si to nepamätám) a veľa ľuďom to spôsobí vážne problémy.
V poslednom blogu som písal o neuznanej záručnej oprave odlomeného konektora na mobile. V diskusii k článku sa, ako to už býva, objavili reakcia „za" - teda, súhlasné s mojim názorom, že žiadnu chybu som ako užívateľ neurobil a ako dlhoročný zákazník som si zaslúžil iný postup a aj názory „proti", ktoré boli v prospech operátora, že inak konať nemohol, prípadne aj také, ktoré mi neverili, že som sa k telefónu správal korektne a vyznievali ako by ich písali pracovníci operátora, či autorizovaného servisu. Odvtedy sa veci pohli.
Pred časom som zverejnil blog, kde som opisoval určité problémy so spoločnosťou Orange. Vtedy mi niektorí diskutéri radili, že už som mal dávno zmeniť operátora. Tie problémy sa týkali digitálnej televízie a mne sa nepáčilo ako sa správajú k dlhoročnému zákazníkovi. Operátora som nezmenil, ale v Telekome mám mobil a to od začiatku, čiže oveľa viac rokov ako digitálnu televíziu od Orange. No a vyskytol sa mi problém. Výsledok ? Rovnaký. Operátor ako operátor, zákazník nie je ich pán, ale platič.
Odvolaný a už aj odídený arcibiskup Róbert Bezák pred odchodom zanechal na Slovensku dve knihy rozhovorov. Kým Vyznanie od Marie Vrabcovej popisuje najmä príbeh jeho odvolania, v knihe rozhovorov so Štefanom Hríbom Medzi nebom a peklom zašiel Róbert Bezák v halíkovskej terminológii na hlbočinu.
Od dnes 15.12.2013 platí nový grafikon vlakovej i autobusovej dopravy. Aj keď oproti minulému sa niečo aj zlepšilo, opäť vznikli nové „perly" , ktoré "spríjemnia" cestujúcim život. A to hovorím, len o jednom grafikone - vlakovom, lebo čakať, že sa nadviažu autobusy a vlaky, je na Slovensku dlhodobá utópia.
Tento týždeň sme sa dozvedeli, že naši žiaci nedopadli najlepšie v medzinárodnom hodnotení čitateľskej a matematickej gramotnosti PISA a názory ministra a skupiny učiteľov na to, kde je chyba, sa zdá diametrálne odlišujú. Diagnóza je však príliš vážna, liečba náročná a zdĺhavá a vzájomné obviňovanie nikomu nepomôže. Chyba je totiž systémová.
Školstvo čaká ďalšia zmena. Na to sme si už zvykli, veď neprejde snáď mesiac, aby nejaká neprišla. Horšie je, že tie zmeny nie sú, podľa mňa, väčšinou dobré. Tentoraz sa Ministerstvo školstva sa rozhodlo zrušiť jazykové certifikáty ako náhradu maturitnej skúšky z cudzieho jazyka. Aj keď nie som jazykár, myslím si, že ide o chybný krok.
Službu digitálnej televízie od Orange mám od jej spustenia v našom regióne, čiže od začiatku roka 2007. Som s ňou spokojný, mám ju doteraz, ale čo ma neskutočne na tejto spoločnosti hnevá, je, že si navážia stálych zákazníkov. Od roku 2007 je tých príkladov viac.
Vo štvrtok 14.11.2013 sa konala slávnostná konferencia k 15. výročiu CISCO Networking Academy na Slovensku a dnes si pripomíname 24. výročie Novembra 1989. Majú tieto výročia niečo spoločné? Myslím, že áno.
Tento týždeň som pri večerných televíznych novinách viac krát zostal zarazený. Harabin vysúdil 150 tisíc euro a máli sa mu, Brusel nám chce povedať, koľko vody má pretiecť záchodovou misou a v EÚ už nie je tabu detská eutanázia...A ako prvé ma napadla otázka kam kráčame?
Výhybkári, dôležitá funkcia na železnici, po nástupe modernej počítačovej techniky pomaly končia, ale ich funkcia určite nezaniká. Na rôznych štátnych, či verejných úradoch sa určite uplatnia, pretože ich počet sa tam postupne zvyšuje. Naposledy som to postrehol pri prípise, ktorý nám prišiel v súvislosti z výročím Ľudovíta Štúra.
Prvý krát píšem blog vo vlaku. Doma v PC mám pripravený ďalší blog o školstve, ale počká. Zhoda náhod ma zaviala na posledný októbrový víkend do Tatier a keďže v poslednom čase zisťujeme, že aj 12 mesiačikovia sú nejakí bordelári, rozlúčka s letnou turistickou sezónou mala úžasné letné počasie, pookrial som na duši a priviedlo ma to skrátiť si cestu napísaním krátkeho blogu o mojom vzťahu k Tatrám.
V známom českom filme „o básnikoch" hlavný hrdina Štěpán nad hŕbou papierov v ambulancii dedinského lekára prednesie povzdych : „Dej blbci funkci a vymyslí lejstro". Nadčasová veta. Myslím, že ten „blbec" má práve flek na Ministerstve školstva.
Ak niekomu chýba ľudská blízkosť, či už dlho nemal pocit tela na tele, odporúčam vybrať sa na cestu vlakom v takzvanom exponovanom čase. Najlepšie v piatok z Bratislavy, či v nedeľu večer, alebo v pondelok ráno do Bratislavy. Osobne odporúčam rýchlik 609 Spišan, v piatok popoludní.
V piatkovom vydaní Sme (20.9.2013) ma zaujal článok „Odnaučiť Slovákov od áut je ťažké...verejná doprava upadá. Vo svete je trend opačný." Je to logické, u nás akoby bola snaha odnaučiť ľudí používať verejnú dopravu. Pri poslednej zmene grafikonu vlakovej dopravy, ktorý sa stretol s mimoriadnym odsúdením cestujúcej verejnosti, sme na jeho obhajobu často počuli, že bolo treba zaviesť takt. To znamená, že vlaky Vám budú z Vašej stanice tým istým smerom odchádzať vždy v rovnakú minútu v rovnakých časových odstupoch. Napríklad 6.28, 7.28, 8.28....lenže opäť sa táto hoci dobrá myšlienka realizovala tak nejako „po našom".
V poslednom blogu som písal o pre mňa nepochopiteľnej situácii, keď si najlepší študenti, ktorí Slovensko reprezentujú na medzinárodnej súťaži, majú účasť spolufinancovať. Medzi tým už medzinárodná prehliadka najlepších študentských prác v rámci EXPO - SCIENCES INTERNATIONAL 2013 v Abú-Dhabí prebehla a predsa sa niečo zmenilo.
Mali sme mimoriadne úspešného študenta. Dva ročníky po sebe po úspechu v celoštátnom kole Stredoškolskej odbornej činnosti bol vybraný reprezentovať Slovensko v zahraničí. Tešil sa on i my, kým neprišla slovenská realita.
Dnes moderné slovo. Integrujeme do spoločnosti ľudí s rôznym handicapom a to je iste chvályhodné. No len do chvíle, keď to prestáva plniť svoj účel a zdravý rozum ide bokom. Na školách sú integrovaní žiaci s rôznymi poruchami (vývinovými poruchami učenia, či poruchami správania alebo so zdravotným znevýhodnením). Žiaci, ktorí majú uznanú integráciu na návrh Pedagogicko-psychologickej poradne majú potom rôzne úľavy. Napríklad nemusia absolvovať externú časť maturitnej skúšky, majú úľavy pri hodnotení podľa svojho stupňa integrácie (napríklad nehodnotí sa gramatika, ale len obsah jeho písomného prejavu, majú predĺžený čas na vypracovanie zadania a podobne). A tu vidím problém.
