Ak chcete zverejniť svoj text na tomto blogu, pošlite nám ho e-mailom vo worde na adresu matus.paculik(at)smeonline.sk. Nezabudnite na predmet PRVÝ POKUS.Výber textov je v právomoci redakcie, ktorá má právo zmeniť autorom navrhnutý titulok. Väčšinu článkov zverejňujeme, ale vyhradzujeme si právo ktorýkoľvek odmietnuť aj bez udania dôvodu, najmä ak sa autor nepodpíše celým menom.Vždy uveďte aj vašu poštovú adresu a telefónne číslo. Tieto dva údaje nezverejníme, ale musíme ich mať k dispozícii kvôli overeniu identity alebo pre prípad, že sa váš článok rozhodneme honorovať.Ak meno a priezvisko priamo v článku nechcete uviesť, prosíme, napíšte nám dôvod. Za istých dôležitých okolností tieto údaje nepublikujeme, redakcia ich však vždy musí poznať.Zaradenie textu zväčša trvá niekoľko dní. Na tomto blogu nezverejňujeme poéziu ani prózu. Zoznam autorových rubrík: Slovenské zdravotníctvo, Súkromné, Nezaradené
Položme si otázky: Čo je vlastne diskriminácia a čo je rasizmus? Vieme si dostatočne jasne odpovedať na tieto otázky? Veľa ľudí je presvedčených o tom, že to vie, a že nič také v našej spoločnosti neexistuje. Je to vec názoru a pohľadu na celú túto záležitosť. Odmietajú prítomnosť týchto determinantov.
Po tom ako som začal sledovať program Aliancie za rodinu a najmä po pozretí jednej z ich tlačových besied som sa rozhodol, že by som sa k tejto téme mal vyjariť. Som študentom Univerzity v Anglicku a teda sa každý deň stretávam zo svetom v ktorom sa odoberajú deti ich rodičom ako trest za vyjadrenie názoru proti homosexualite, kde sú deti v škôlke nútené k vzájomnému obchytkávaniu a na základnej škole ich učia pozerať pornografiu a používať kondómy.
Čo je to vlastne tá sexuálna orientácia? Nie, vážne, toto slovné spojenie svieti z novín, billboardov, facebooku, vedú sa o ňom vášnivé diskusie... Ale čo to vlastne je a čo to znamená v praxi?
Nechcem tu písať ďalší z článkov v poradí, ktoré sa snažia opisovať to čo je dávno známe. Chcem sa týmto článkom prihovoriť mužom z pohľadu ženy. Chcem opísať ako sa často cítime, ako vnímame niektoré životné okolnosti a akým spôsobom sa staviame k niektorým skutočnostiam. Dúfam, že to celé nevyznie veľmi kriticky, ale veľa mužov označím za chalanov. Nejde o spoveď nešťastnej teenagerky, ale o vyznanie 26 ročnej ženy.
Aktuálne prebieha kauza Váhostavu a Doprastavu, keď veľa ľuďom nebudú vyplatené ich pohľadávky, no firmy neskončia v konkurze, ale iba nezaplatia, čo sú dlžné a podnikať budú veselo ďalej. Mnohí poškodení tvrdia, ide o dopredu naplánovaný podvod s požehnaním z najvyšších miest.
Tento príbeh sa začal naoko úplne nezaujímavo a nevinne - kúpou dvoch kusov rôznych druhov čokolád privátnej značky Katy v hypermarkete Kaufland na Romanovej ulici v Bratislave. Bol čas predvianočný roku pána 2014 a tak slečna F. nakupovala o dušu rôzne potraviny, majúc za cieľ vytvoriť o sviatkoch atmosféru hojnosti a pohody, čo len bude v jej silách.
Žijeme, konáme, rozhodujeme sa denno-denne automaticky, za pochodu. Veci okolo nás sú v pohybe, doba je rýchla, nie je čas na hlbšiu analýzu. Jednoducho sme uvrhnutí face-to-face pred nejaký problém, ktorý si žiada okamžitú reakciu. A my sa rozhodneme. Konáme bezmyšlienkovo s odvolaním sa na výchovu, spoločenské zvyky okolia, prípadne letmo zhodnotíme pre a proti.
Týmto článkom chcem spraviť bodku za jednou svojou životnou etapou, a zároveň ponúknuť všetkým možno nový pohlaď na fungovanie poisťovní, PZP, súdu a exekútora. Mená a názvy nie sú dôležité, na nikoho sa priamo nesťažujem, len chcem ukázať, ako fungoval v mojom prípade celý tento systém a na čo si dať pozor. Nejdem rozoberať celý zložitý prípad, to by bol veľmi dlhý článok a ani to nie podstatné.
Tým, že som mal takmer dve hodiny času do odchodu posledného autobusu do Kubína, šiel som si sadnúť do stanice, kde som pozeral ďalšiu z častí Dr. House-a. Následne som periférne videl bezdomovca, ktorý vhodil do automatu so sladkosťami (možno) jeho posledné drobné, s tým, že sa zrejme chcel najesť.
Je to už veľa rokov, odkedy pravidelne cestujem do zahraničia. Nerada sa spolieham na náhodu a na šťastie, a preto dbám, aby som bola pri svojich cestách vždy poistená. “Keď poisťovňa – tak Union”, vyhlasovala som donedávna. Mala som s nimi dobrú, hoci jednorazovú skúsenosť po problémoch so zubom, ktoré ma prekvapili v Manchestri v roku 1995. Ten nešťastník musel von, bolesť pominula, rana sa zahojila a poistovňa mi bez handrkovania ošetrenie preplatila. Bolo to nejakých 50-60 libier, asi rovnaká suma, akú som zaplatila za poistenie.
Uplynulý týden se na druhé straně Atlantiku odehrával mimo jiné ve znamení protestů, v nichž lidé na ulicích amerických měst vystupovali proti rozhodnutí nepodrobit soudnímu stíhání policistu, který v srpnu tohoto roku zastřelil neozbrojeného afroamerického chlapce Michaela Browna.
Aliancia za rodinu vyzbierala petíciou dostatok podpisov na vyhlásenie referenda o ochrane tradičnej rodiny. Referendové otázky boli formulované čo najprecíznejšie, aby po ich zodpovedaní bol jasný postoj na sporné témy.
Jeden by sa mylne domnieval, že čím viac kostolov, tým viac kresťanov a kresťansky cítiacich kresťanov a tu je to iba jedna veľká hniloba, ľudia, ktorí sú odľudmi. Prvoplánovo sa tu totiž kradne. Na dennom poriadku. Na viacerých miestach za jednu noc. Pred Dušičkami okradli aj mňa.
Láska je skoro tak skutočná ako jednorožce. Protiví sa mi, ak ju niekto považuje za zázrak, lebo je to rovnako chemický proces ako užitie drogy, žiadna mágia. Hormóny a pozostatky mozgu pračloveka, štipka náhody.
Po prečítaní nadpisu som sa hneď potešil, že konečne niečo pre študentov. Avšak po prečítaní článku som zistil, že sa opäť nezabudlo na najvernejšiu a najväčšiu volebnú skupinu dôchodcov.
Kupujem si na pošte v Londýne obálku, aby som mohol poslať pozdrav s malým darčekom osobe, ktorú chcem potešiť.
Som mamou troch detí – jedného predškoláka, ďalší syn chodí do 3. ročníka ZŠ, dcéra je piatačka na ZŠ. Ona navštevuje aj ZUŠ v našom mestečku.
Mnoho mladých ľudí je v podobnej situácii. Skončia školu, v lepšom prípade si obaja partneri nájdu prácu.
Niet programu, pred ktorého začiatkom by nás RTVS neupozornila na to, s akou radosťou plní naše právo sledovať televízne programy bez reklamy.
Nemôžem inak, len označiť premiéra tejto krajiny za sociálneho netvora. Aj to si myslím, že je kompliment. Jeho antisociálna politika totiž priam decimuje obyvateľstvo Slovenska. Hlavne preto, lebo útočí na deti. Aj takto:
