V podstate každý má svoje vlastné záujmy a spoločnosť, ktorú navštevuje a kde sa cíti dobre. Preto je len prirodzené, že sa stretávame s podobnými ľuďmi. Ak sa zaujímate o kultúru, najskôr sme mohli mať vzťah s nejakým pánom hercom, pani herečkou, či skôr slečnou. Ak ste športovec, stretnete niekoho na plavárni, cyklistickom chodníku či na zápase, najskôr to bude niekto so športovou dušou a rýchlymi nohami. Ak máte spasiteľské sklony, raz si vyberiete niekoho, kto je v rekonvalescencii po chrípke, neskôr po zlomenom srdci, potom vám príde ľúto vdovca a nakoniec si vezmete narkomana s jednou obličkou.
Málokto sa dokáže zmeniť. Môžeme dospieť, ale keď je už raz náš charakter ustálený – čo by sa mohlo stať niekedy po puberte – sme spokojný s tým čo máme, sme radi, že sme.
Preto sa často rozchádzame z tých istých dôvodov. Herečky na nás nemajú čas, pretože veľa skúšajú a pracujú, športovci sa viac venujú športu a postupne začíname žiarliť na každú činku, pretože ju držia v rukách. Spasitelia vyliečia všetky recidívy, zahoja zlomené srdcia, vdovcovi dajú pocítiť, že "love is all round", narkomana zapíšu na liečenie a dialýzu a vyberú sa hľadať opustenú dušu niekam inam.
Možno to nie je tak celkom pravda. Možno sa človek môže preorientovať aj na iných ľudí a začať s nimi nový život, ale príliš pravdepodobné to nie je. Ak sa aj zmenia ľudia, s ktorými chodíme my, ak si vyberieme niekoho iného, naše JA je stále rovnaké.
