Ženy sú príliš aj často ovplyvňované pocitmi, na udržanie priateľských, ale aj všetkých ostatných vzťahov, potrebujú komunikovať. Na otázku, ako sa má Jana, Petra odpovie, že nevie, lebo s ňou už nejaký čas nehovorí. Neznamená to pritom, že sa hnevajú a na ulici si ani nepozdravia. Znamená to, že spolu už mesiac nezdieľali "intímne" informácie a preto ich vzťah ochadol. A to viete, že ženy sa dokážu baviť o všetých detailoch.
U mužov je situácia opačná. Môžu sedieť na rybách, pri udiciach a civieť na vodu. Nepotrebujú sa so sebou deliť o detaily svojho súkromia, nehovoria o svojich susedoch alebo ďeťoch. Neriešia ani to, či im je "spolu dobre". Vychdázajú z momentálnej situácie. Pokiaľ si nepreberú frajerky, snúbenice, ženy, neriešia nič. Otázne je, či vedia alebo či majú potrebu pomenovať "čo medzi nimi je". Ale možno to nie je potrebné. Pomenúvanie vzťahov nás väčšiou vedie k otázke: Kam smerujeme... a to je fakt iba ženská záležitosť.
Priateľstvá medzi mužmi a ženami sú zriedkavejšie ako šafrán, či pocitivý politik alebo žena, čo nenávidí nakupovanie. Ak má žena priateľa a zároveň aj manžela, žiarlivosť je korením, o ktoré vo vzťahu nikto nestojí. Ak je žena slobodná, len veľmi ťažko sa vzťah udržiava na hranici priateľstva. Ak je vám s niekým dobre, niekedy potrebujete prekročiť tú hranicu, aj za cenu, že to bude iné ako predtým alebo ublížite niekomu, komu ste ešte včera vraveli o tom, ako veľmi vám na ňom záleží.
Sú vzácni muži, sú výnimočné ženy, sú manželia a manželky, ktorí dokážu svojím polovičkám "povoliť" priateľa opačného pohlavia, ale muži a ženy sú prírodou určení na iný druh vzťahu. A ísť proti prírode sa nie vždy opláca.
