Od každého záblesku sme rátali sekundy, aby sme sa nebáli, búrka je ďaleko. Nikdy nezabudol pripomenúť, že blesky nám "sťahuje" vysoké napätie. Bral do rúk Roľnícku príručku, vyratúval, kedy sa otelí krava a kedy bude žatva.
Ale dnes temnotu sivej kancelárie osvecujú iba blesky a pár elcédečiek. Rozruší ma iba náhle zapípanie laptopu, ktoré znamená výpadok prúdu. Magickým zvukom dažďa hlasno konkuruje hlasné hulákanie alarmu auta a nadávky kolegov z IT.
Tá krása ticha prerušovaného mrmlaním nad Roľníckou príručkou sa po rokoch kamsi stratila.
Možno je to tým, že dospievame, že sa meníme a strácame ľudí, ktorí dokázali aj z letných dažďov urobiť zážitok z prázdnin. V predsieni, kde som kedysi sedávala je nová vešiaková stena, presne vyrezaný koberec... Zmizli padajúce dvierka do pivnice a veranda sa trochu zmenšila. Maštale sú minulosťou, po stodole ostalo prázdne miesto.
Verím ale, že moje deti budú raz sedávať na mojom starom mieste. Dedo bude krútiť hlavou nad novinami a na kolenách bude mať popolník. Naučí vnúčatá odrátavať kilometre búrky a ubezpečí ich, že je veľmi, veľmi ďaleko, že sa im nič nemôže stať.
Veď sú doma.
