Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(6)
Búrka sa hlásila stále hlasnejšie. Vietor mi zafúkal do chrbta. Museli ma zavetriť. Potichúčky som odopínala štipec po štipci a ľahko skladala obliečky, uteráky, košele a obrusy do koša. Začula som, ako na mňa rodičia pstkajú. Vyberali fotoaparát a snažili sa zachytiť tichú dvojicu. Márna snaha... ako obyčajne, hneď nám naznačili, že nafotiť book, to nás bude niečo stáť.
Slušne povedané ukázali nám chvosty.
Vietor zosilnel. Len chvíľku, čo som sa obzrela, ako sa nebo mení na tekuté olovo, zmizli. Tichšie ako prišli. Suché a po sene voňavé prádlo som si oprela o bok a utekala dovnútra. Dážď sa spustil až po chvíli. Vzduch bol po ňom mokrý a presýtený májom...
Tým posledným.
