Aký je?

Nemá veľké oči a je posadnutý čistením skiel na okuliaroch. Stále mi hovorí, že si mám kľudne písať, ale vkuse mi pozerá cez rameno. Asi sa bojí, že ho ohovorím, no nemá sa čoho báť.
Aký teda je? Nervózny a napätý. Najskôr. Potom sedí na okraji kresla, aby nebol príliš blízko. Neskôr rozpráva, ako keby ho platili od slova a potom je ticho. Ráno je červený ako tričko, čo nosí. Našťastie som nemusela potláčať smiech, kvôli froté pyžamu.
Taký je. Varí čaj a pýta sa, či som vegetariánka. Nie som. Je to taký jednoduchý človek, na moje veľké počudovanie a prekvapenie, hovoril pravdu, keď tvrdil, že je počítačový antitalent. "Technika ma zabije!" to sú jeho slová :)
A potom tu samozrejme je jeho pes. Stále je mu v pätách a v noci sa opiera o mňa. Asi žiarli. Nie je to nič neobvyklé. Okrem toho tiež spĺňa funkciu mravnostnej polície.
Je tu aj jeho mama, vyzerá ako spriaznená duša. V kúpelni namaľovala na stenu delfína.
Už som uverila, že som tu a za chviľu sa mi bude ťažko vracať do reality domova.
Dnes ho spoznám a potom budem vedieť, aký naozaj je.