Nie je na ňom nič zaujímavé. Je to úplne obyčajný človek, ktorý cestuje autobusom. V zime pustil pred seba tri ženy, ktoré mrzli na zastávke v krátkych sukničkách a čižmičkách na tenkom opätku.
Pred dvoma týždňami som ho sledovala ako urobil strategický manéver pred akousi "cicuškou", ktorá sa bezhlavo tlačila dopredu, napriek tomu, že prišla neskoro. Zatarasil jej cestu a ona skrivila ústa, keď zistila, že sa ďalej nedostane. Pobavilo ma to, ale nijaký veľký čin to nebol.
Raz sa stalo, že som cítila akési zvláštne vibrácie, vybral telefón, zrušil hovor a pokojne dojedal svoju desiatu, nenechal sa rušiť.
Tak často stretávam ľudí, ktorí sú schopní celú cestu autobusom (vlakom) nervózne a hlavne hlasno pretelefonovať, poznám cenovú stratégiu akejsi počítačovej firmy len preto, že muž, ktorý sedel oproti, pol hodinu telefonoval s tromi rôznymi ľuďmi a donekonečna rozoberal "háespéčko" a zľavu na neho, že až po sviatkoch, lebo ľudia ešte kupujú...
Žena, ktorá sa hádala s matkou, kvôli tomu, že nevybrala dieťa zo škôlky. Neustále opakovala: a čo som ti ja povedala?... a čo som ti ja povedala? ... Od hnevu bola celá červená, z očí jej šľahali blesky ako keby tú chudinku ženu videla priamo pred sebou.
Jeho na druhej strane nič nevytočí. Autobus sa môže nadhadzovať ako len chce, ľudia sa môžu okolo neho pretláčať a vrážať mu do zošita, ale on sedí, chrúme, pije. Nepočuť žiadne nervózne odfukovanie a poznámky o tom, že "vobec nemožem cestovac jak človek".
Presne tak: pohodový a obyčajný. Iba ďalší nenápadný človek. Veru máme sa od neho čo učiť.
Krásny piatok prajem :)
