reklama

O dobrých ľuďoch

Usmievam sa, v poslednej dobe pomenej, ale inak sa usmievam. Dalo by sa povedať, že je moj podpis. Môj prirodzený výraz. Dnes večer sa našiel ďalší dobrý človek. Janko mi urobil z večera pôžitok, zložil mi starosvetské komplimenty a ja som si spomenula na to, že dobrí ľudia ešte žijú. Domči som sľúbila, že sa s tebou podelím o príbeh jej otca. Je to príbeh celkom obyčajný, trošku poučný a hlavne krátky, takže si ho stihneš prečítať ešte predtým, než sa uložíš na predpracovný spánok.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Gazda - ako volá Domča všetkých našich otcov - sa vybral do banky. Ako pán v rokoch sa vyobliekal do obleku a tmavého kabáta, na hlavu si nasadil tvrdý klobúk a v ruke niesol seriózny kufrík. Pôsobil vážne, možno aristokraticky, s výraznými črtami, ostrým nosom a nízko posadeným hlasom.

Slečna pri okienku vybavila klienta. Pohľadom pozvala Gazdu, aby sa posadil a potom začala búšiť do kláves a klikať myšou. A vtedy sa to stalo.

Gazda tým nemyslel nič zlé, nechcel ju uraziť, ani jej naznačiť, aby sa ponáhľala. Keď videl ako rýchlo pracuje, chcel ju upokojiť a preto celkom dobrosrdečne povedal:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

- Nech sa páči, v pohode, len si to dokončite.

Domka mi tvrdila, že na neho vrhla vraždiaci pohľad. Pohľad, ktorý hovoril:

- Ty jeden grobian, tak ja sa tu snažím a ty ešte provokuješ...

Uvedomila som si, že táto žena musí dennodenne natrafiť na ľudí, ktorí jej dávajú pocítiť, že je pomalá, príliš neochotná alebo málo usmievavá. Preto si, zvyknutá na takéto situácie, neuvedomila, že niekto skutočne má čas. Že niekomu nevadí počkať, posadiť sa.

Prečo takto reagovala? Lebo veľa ľudí si povie, že tá predavačka je tam pre mňa a ak sa jej nepáči, nech dá výpoveď. Rozhodli sme sa kritizovať, lebo chváliť sa neoplatí. Preto si dajme záväzok na tento týždeň.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dokážme niekomu, že "dobrí ľudia, ešte žijú". Skúsme odpustiť predavačke, že jej došla páska v pokladni. Skúsme si povedať, že niektoré veci jednoducho nestoja za to, aby sme si kvôli nim zvyšovali tlak. Buďme k sebe na chvíľu dobrí. Dokonca si môžeme pomôcť. Podržať si dvere alebo uvoľniť sedadlo v autobuse. Povedať milé slovo alebo sa iba usmiať. (ja sa budem)

A ktovie, možno sa nám takto podarí zmierniť februárove mrazy.

Mirka Polohová

Mirka Polohová

Bloger 
  • Počet článkov:  280
  •  | 
  • Páči sa:  6x

Píšem o tom, čo vidím, čo cítim a keď mi je dobre, tak nepíšem takmer vôbec. Zoznam autorových rubrík:  Čriepky detstvaCooltúraZamyslime saSúkromnéNezaradenéNa poslednej strane

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu