pravidlo č. 1 - urob si predstavu o cenách
Posledných 6 mesiacov máme s otcom tradíciu. V piatok večer, keď mama drtí telenovelu, otvárame fľašu červeného, počítač a browsujeme. Držíme sa cenovej hladiny, ale občas mi povedia "kec še ci pači, ta ci doložime." Predstavu o cene teda mám.
pravidlo č. 2 - vypočuj si viac názorov
Toto "pravidlo" mi spôsobuje iba problémy. Podľa hesla "každý svojho Boha chváli" mi muži v mojom okolí postupne vyselektovali všetky značky a modely, ktoré sa páčili mne. V podstate som sa dostala od áut "iba pre domácich kutilov" cez názor, že niektoré národy robia iba "víno a syr" až do fázy, že si mám radšej kúpiť kolobežku. A ja samozrejme viem, že vzhľad auta, jeho farba ... nie sú dôležité, ale čo narobím, keď som raz žena?
pravidlo č. 3 - never nikomu
A tak som neverila. Našťastie mám okolo seba mužov, ktorí sa nenechajú zmiasť. Naposledy sme objavili príjemné autíčko v neďalekom Sabinove. Inzerát bol ako každý iný, pár fotiek a stručný popis. Primeraná cena, značka aj vzhľad. Kilometre vraj nehrajú rolu, kým ich netreba rátať na svetelné roky. Rozvody sa musia vymeniť tak či tak... to ti povie každý. Tak sme tam šli. Čím viac áut som videla, tým som bola zmätenejšia, ale možno som mala iba smolu na klamárov.
Takže, čo zistíme po príchode na miesto obhliadky auta:
- auto mu zo závisti niekto označil na čelnom skle (áno, ten, čo mu závidel bol v minulom živote poisťovák, ktorý mu podvedome urobil dokonalo pravidelné A na čelnom skle), a tiež sa mu podpísal na zadnom nárazníku (a pri tom podpisovaní sa oprel o ľavé svetlo a zatlačil ho centimeter dovnútra), STK ma urobenú novú, pred mesiacom (to asi bol na tom istom mieste ako naši susedia, čo maju 27 ročnú 120tku... lebo si neviem inak vysvetliť, prečo, kurnik, má to auto olej rozliaty úplne všade), ten olej čo tam je, to asi iba pri výmene vytiekol (určite áno, tomu človek musí veriť). A ešte na okraj - teplota motora by pri naštartovaní mala byť nižšia ako 90°C. Hlavne, ak je auto po kompletnej generálke :))))
pravidlo č. 4 - nikdy nechoď kupovať auto sám
Pravdupovediac, nie všetky chyby na aute viem odhadnúť sama :) Môj bratranec je ale synom autoklampiara, takže ak povie niečo ako "auto bolo na stolici, vidno to na 4 miestach" tak asi vie o čom hovorí. Ja nemám šajnu. Oco sa zase nebojí povedať klamárovi do očí, že STK robil pod vŕbou za hotové a že auto bolo búrané a semmering má na šrot. Takže chlapi vyrátajú koľko budú stať opravy a potom povedia sumu za auto. Výhoda takéhoto tímu je najmä v tom, že predávajúci sa už určite neozve, či sme si to nerozmyseli. Nikto ho neobviňuje z klamstva, skôr to nejako "zahráme", aby to vyznelo, že ho chudáka oklamali, keď auto kupoval pred 4 rokmi za 350 alebo 450 tisíc (cena zase závisí od toho, či je to prvý telefonát alebo druhý...)
pravidlo č. 5 - nebojte sa zjednávať
Ak auto stojí 4000 a potrebuje vymeniť čelné sklo, môžete zjednať 250€. Ak si myslíte, že kolesá sú zjazdené, ponúknite, že auto kúpite radšej bez nich. Ak potrebuje auto vymeniť motor, tak sa mi zdá, že sa dá využiť šrotovné.
pravidlo č. 6 - jedna vada je ok
Ak má auto špinavý interiér dá sa vyčistiť. Ak je niekde ošúchané, to sa zvládne. Ak je predávajúci úprimný a povie, že rozvody nemenil, že čelné sklo je v poslednom štádiu, to všetko sa dá. Od jazdených áut treba čakať to najhoršie (a následne žiadne nekúpiť) alebo sa zmieriť, že lepšie to nebude (a nájsť alternatívu, ktorá pár rokov vydrží).
Najhoršie je ale priznať sa (kolegom, známemu, vlastnej rodine), že som znova bola pozrieť akési vraj zachovalé auto a čo som v ňom našla. Oni to určite myslia dobre, ale su rozhodnutí mi to nedarovať. "No nehovoril som ti?"
Takže sa snažím sršať optimizmom. Snažím sa nepýtať sa predávajúcich už v prvom telefonáte, či sú poctiví, či auto skutočne nebolo búrané a čo znamená 100% stav u 6 ročného auta.
