Kýmsom zažila prvý klasický slovenský obrad, mala som už odpozeraných párpodobných romantických filmov.
V skratke.V Amerike sa môžete vydávať v kostole, na pláži, pod malým altánkomvo vlastnej záhrade, môžete sa vydať vo vlastnom dome, či v Central Parkuuprostred farebnej jesene. Oddávať môže nie len kňaz, ale rovnako aj minister čičlovek, ktorý má licenciu.
Jejedno kto to urobí a ako, jedinečné je práve to, že si môžete vybraťa urobiť si svadbu a niekoľko spôsobov. Na Slovensku toľko možnostínie je. Oddať vás môže zástupca mesta v obradnej sieni – plnej známoka základných charakteristík minlého režimu – alebo kňaz v kostole predoltárom. Môžete sa vziať v tichosti a potom najať herca, ktorý vás oddá podľa predstáv nevesty /muži v tomto predsalen nie sú takí..../.
Svadbav kostole je celkom iste veľmi romantická. Teda aspoň dúfam, lebo tá, naktorej som bola ja, vôbec nesplnila moje očakávania.
Nevestaso ženíchom kráčajúci za sebou, doprevádzaní jedným z rodičov. Počas celejomše sedia uprostred kostola a svadobný obrad sa odbavil iba tak –mimochodom.
Čoteda urobiť, aby tento pre mňa najdôležitejší deň v živote, bol výnimočný.Problém je najmä v tom, že ak chcem aby ma oddal kňaz, musí to byťv kostole. Viem, že sa stalo už všeličo, ale moja sesternica sa bude vydávať iba o chvíľu a už to mám zmapované, viem, že jej predstavy sa nenaplnia a mrzí ma to.
Akoznámite kňazovi, že by sa vám to páčilo vedľa kostola, pod 300-ročným stromov,pozrie sa na vás a skonštatuje, že už nie sme pohania. No veď práve.
Každémalé dievča sníva o svadbe. Dávajú si na hlavu uteráky, biele hárkypapiera pripínajú za čelenku.
