Hana Puváková
Modlitba
Je krásna a vyjdruje najkrajšiu pravdu: milovať Boha znamená potiť sa pre človeka! A jedinou mierou lásky je milovať bez miery, Boh je Láska! Ďakujem Táničke, že som sa k nej dostala..treba ju poslať ďalej.
"Duša sa v prítomnosti detí uzdravuje", povedal Dostojevskij, tuším. rada sa nechám uzdravovať. Zoznam autorových rubrík: gebuzinky mojej absurdity, o deťoch, Súkromné, Nezaradené
Je krásna a vyjdruje najkrajšiu pravdu: milovať Boha znamená potiť sa pre človeka! A jedinou mierou lásky je milovať bez miery, Boh je Láska! Ďakujem Táničke, že som sa k nej dostala..treba ju poslať ďalej.
by som chcela. Predstavte si: Cestujeme z tábora. 100 ľudí roztrúsených po rôznych počtoch v rôznych vagónoch a kupéčkach.
Dievčatko z našej ulice. Nesmejte sa jej za meno. Rodičia tak trochu fantazírovali.
Volajme ju ale radšej Amélia. Aj mne sa tak predstavila, prvýkrát. Amélia má dlhé hnedé vlasy a pod nimi veľa múdrostí. Modré oči. So zvláštnym vnemom na ľudí. Cíti ich. Ctí si ich. Zaujímajú ju. Zvnútra, aj zvonku. Sukne okoloidúcich dám, aj záchvevy blízkych duší. Bolievajú ju nohy, nerada chodí po zemi. Rýchlo ju unavuje našľapovanie na realitu. Bola zvyknutá tancovať. Amélia býva v bytovke a býva rozumná. Pôsobí sebaisto, no nebolo to vždy tak.
"Spinkaj sladko, snívaj sen medový, spinkaj sladko, do čižiem míľových obuješ nôžky a obletíš svet, ráno vrátiš sa späť."
Alica bola vždy uchichotané dievča. Tak trochu malý blázon. A občas viac.
My, kresťania, sme vlastne zvláštni. Sme presvedčení o láske. A možno ju aj poznáme. No na prvý pohľad, akoby nič z toho.
Nemám nič proti skúškovému, ale uznávam aj zimný vzduch.