Hana Puváková
(ne)ekologická absurdita hrubozrnná
Boli ste už v Terchovej?
"Duša sa v prítomnosti detí uzdravuje", povedal Dostojevskij, tuším. rada sa nechám uzdravovať. Zoznam autorových rubrík: gebuzinky mojej absurdity, o deťoch, Súkromné, Nezaradené
Občas napriek všetkým mojim snahám vsugerovať si, že som kaktus, upadám do priehlbín sebaľútosti. Možno ani nie vedome, ale podvedome určite. Aj minule sa mi snívalo...
"Krajinou túlajú sa anjeli, keď cítiš, že hreje aj slepý láske uverí." Spievajú Križiaci. A ja tomu verím. Celkom ľahko(+)vážne sa tu potuľujú. A my ich ľahko(-)vážne obchádzame. A niekedy nie.
Agáta je ten typ dievčaťa, ktoré upúta. Vždy roztiahne pery na šírku dvoch palcov, pridá ten zamatovo-traktorový zvuk a hneď ju majú všade radi. Veselá a poetická. Moja malá Agáta.
Kopa zemákov, banduriek, krumplí, švábek..
"Dám Ti všetky farby, dám Ti celý svet, dám Ti všetky farby tohto sveta, Ty z nich neurobíš šeď.." (Živé kvety)
Sú to také zvláštne tvory. Osobnosti. Aspoň tých pár, ktorých stretávam pravidelne.
Tam niekde v každom z nás, nepopísaný papier, nepokreslené plátno, ale iba na začiatku..
A nemyslím tým náraz do steny hlavou, hoci aj to občas pomôže.