Rozhliadnite sa. Vidíte snáď na Slovensku niekoho iného, kto nemá žiadny korupčný škandál, kto drží slovo, kto má program zostavený naozajstnými expertmi, kto má viac ako 10 rokov skúseností, ako tieto konkrétne riešenia pre ľudí presadiť, kto sa neriadi ideológiou, ale zdravým rozumom a kto má úprimnú chuť postaviť tú najlepšiu možnú budúcnosť pre Slovensko? Všetci, ktorí nám veria, menia hru s nami. Nenechajú sa podplatiť rozhadzovaním, ktoré budú splácať naše deti. Už majú dosť chaotických amatérov. Zaujímajú ich konkrétne zmeny, pre ktoré sa mladým oplatí zostať na Slovensku. Chcú už konečne reálne výsledky. A chcú sebavedomé Slovensko, ktoré najlepšie vie, čo potrebuje. Sme SASKA a meníme hru. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
tak mal znieť titulok článku na SME.sk, ktorý je aktuálne najčítanejší za posledných 7 dní. Žiaľ, namiesto tohto titulku vymyslela nejaká dobrá duša titulok „Slováci si žijú nad pomery". Keďže titulka nie je predmetom autorizácie, dokonca nie je ani len predmetom rozhovoru, ľahko vznikne živná pôda pre demagógov a manipulátorov.
Zrejme som v politike príliš krátko na to, aby som to považoval za normálne, alebo presluhujúci politici sú v politike príliš dlho na to, aby vedeli, že meno majú iba jedno. Ide samozrejme o priestupkovú imunitu poslancov a musím povedať, že ma prekvapilo, ako málo si páni Dzurinda, Figeľ a Bugár vážia svoje vlastné slovo.
To bolo prvé, čo som si pomyslel, keď som včera videl Fica, Dzurindu, Mikloša a Radičovú v jednom šíku, ako sa hrajú na veľkých Európanov. Neverím vlastným očiam a ušiam, keď týchto ľudí, ktorí už dávno mali byť na politickom dôchodku, vidím a počujem. Fico ešte donedávna mal plné ústa národnoštátnych záujmov, Dzurinda s Miklošom ani nie pred dvomi rokmi odmietli pôžičku Grécku a Iveta Radičová len tri dni dozadu navrhla referendum v prípade zásadných otázok.
Potom ako presluhujúci politici zistili, že sme neprišli kradnúť, ale ich vystriedať, stali sme sa pre nich nebezpečnými. Obzvlášť Ľubo Galko, ktorý nastúpil na rezort postihnutý korupciou azda najviac. Síce bez skúseností priamo s rezortom, zato s odhodlaním spraviť na Ministerstve obrany poriadok. To samozrejme prekážalo príliš veľa ľuďom a tak sa zrodil „obludný megaškandál".
Európska únia vznikla na základe slobody a je najúspešnejší mierový projekt v celej histórii európskeho kontinentu. Voľný pohyb osôb, kapitálu, tovaru a služieb boli a sú vznešené a správne ciele. Obchodovanie medzi krajinami zvyšuje bohatstvo a znižuje riziko vojen.
Sklamanie a rozčarovanie, to boli moje pocity po včerajšom stretnutí koaličných lídrov. Cieľom stretnutia bolo dohodnúť sa na opatreniach, ktorými udržíme deficit na plánovaných 3,8%.
Potom ako naši „lídri" v snahe zapáčiť sa Bruselu schválili dočasný euroval (EFSF), blíži sa euroval trvalý (ďalej len ESM). Podstata je rovnako nezmyselná, ale vyhotovenie je oveľa horšie. Dokonca dlhodobo nebudeme ani menej platiť. Jedna vec je ale iná - v prípade, že slovenskí poslanci naberú odvahu a trvalý euroval odmietnu, nezablokujeme ostatné krajiny. Pre tých, ktorým sa nechce čítať celú zmluvu, som zhrnul najdôležitejšie body:
„Musíme získať dôveru trhov" alebo „musíme upokojiť trhy", to sú takmer vždy zaklínadlá, ktorými sa európski lídri snažia presvedčiť nás o tom, že je správne do nezmyselnej záchrany Grécka alebo iných krajín pumpovať stále ďalšie a ďalšie miliardy daňovníkov. Pozrime sa teda bližšie na tie „nervózne trhy".
Za svoje problémy si Gréci môžu sami, o tom niet pochýb. Dlhé roky žili nad svoje pomery a teraz sa im to vrátilo. Neplatenie daní je národný šport, vyplácanie dôchodkov mŕtvym zrejme tiež, falšovanie štatistík tak či tak, a k tomu politici, ktorí si kupovali hlasy voličov sľubmi na dlh. To všetko je pravda, ale predsa len. Gréci robili len to, čo im mocní v Bruseli dovolili a „zachraňovanie" Bruselom si Grécko veru nezaslúžilo.
Posledné týždne som sa čoraz častejšie stretával s argumentom, že už nejde o Grécko ale o euro a preto musíme schváliť rozšírenie dočasného eurovalu. Pozrime sa teda na výsledky summitu. Samozrejme, že išlo najmä o Grécko a samozrejme, že budeme platiť. Ako vidieť z krátkej chronológie, účet bude poriadne mastný:
Pred jedenástimi dňami odhalila Markíza kauzu, ktorú by som rozhodne nenazýval drobnosťou. Išlo o predaj platiny, ktorý uskutočnila Správa štátnych hmotných rezerv. Nechajme bokom, prečo štátne hmotné rezervy vlastnia platinu a prečo sa rozhodli ju predať a pozrime sa na zistenia Markízy:
Spomínam si, ako nám naši ctení koaliční kolegovia pravidelne nezabúdali pripomenúť, akí sme my neskúsení a ako sa musíme učiť. Keď sme s niečím pre nich neobvyklým došli, počúvali sme namiesto argumentov odpovede typu „som 20 rokov v politike, ale toto som ešte nezažil".
Pred voľbami (jún 2010) bol svet v poriadku. Všetci sme tvrdili, že zachraňovať nezodpovedné krajiny je morálny hazard. Náš postoj najlepšie vyjadrila Iveta Radičová v Modrých správach z mája 2010, kde na tretej strane píše:
Okrem všetkých doteraz uvedených dôvodov, prečo rozšírenie eurovalu nepodporiť (morálny hazard, riešenie dlhovej krízy ďalšími dlhmi...), existuje jeden dôvod, ktorý je špecifický pre Slovensko: Sme chudobná krajina a v pomere k nášmu bohatstvu budeme platiť najviac.
V utorok sme mali možnosť sa priamo od Ivana Mikloša dozvedieť, že „Sulíkov postoj môže položiť ekonomiku". Ivan Mikloš sa pritom odvolával na dve pochybné štúdie a najmä automaticky spojil odmietnutie navýšenia eurovalu s rozpadom eurozóny. To ale definitívne nie je pravda. Najväčším ohrozením eurozóny je euroval, lebo dlhovú krízu rieši ďalšími dlhy. Práve navýšením eurovalu sa zvýši riziko rozpadu eurozóny.
Potom ako sme sa mesiace márne snažili o vecnú diskusiu, zhrnuli sme naše argumenty do našej brožúrky „Euroval - cesta do socializmu". Namiesto protiargumentov počúvame, že už je neskoro na vecnú diskusiu, už treba rozhodovať politicky. Že dnes už je na výber len medzi zlými a horšími riešeniami. Na to vravíme: keď si máme vybrať medzi cholerou a rakovinou, ostaneme radšej zdraví.
Po prvom polroku v koalícii som na blogu zhrnul výsledky našej práce. Druhý polrok ubehol rovnako rýchlo ako ten prvý a opäť nastal čas na krátku bilanciu. Opäť by som rád odpovedal na otázku, čo sme urobili, čo by bez SaS nebolo? Čím sme prispeli k lepšiemu životu?
Minulý rok v auguste hlasovala Národná rada o účasti Slovenska v dočasnom Eurovale (EFSF). Aj strana SaS hlasovala za a to z dvoch dôvodov. Po prvé, malo ísť len o dočasné riešenie na tri roky (vyjadrila sa tak napríklad nemecká kancelárka) a po druhé, musia byť pôžičky poskytnuté z Eurovalu „kompatibilné s udržateľnosťou dlhu". Inými slovami, krajina, ktorá pôžičku dostane, ju musí vedieť splatiť. Zároveň dostal minister financií mandát na zastupovanie Slovenska.
Všimol som si nový príspevok na Vašom blogu a skôr než sa k nemu vyjadrím, zopár slov porozumenia od Vášho politického súpera. Chápem, že Vás musí hrozne, ale neskutočne hrozne štvať táto hra na chudobného. Ste ako Robinson na ostrove, ktorý má množstvo dukátov, ale všetky sú mu na nič. Vaše celoživotné príjmy stačia na to, aby ste mohli slušne žiť, ale ani len zďaleka nestačia na všetky tie luxusné veci, ktorými sa obklopujete a ktoré tak príjemne pomáhajú liečiť komplexy.
Minulý týždeň sme hlasovali v parlamente o zrušení priestupkovej imunity v prvom čítaní. Poslanec SMERu, Marek Maďarič vystúpil v rozprave a plénu oznámil, že strana SMER bude hlasovať proti zrušeniu priestupkovej imunity. Nie, že by fešáci zo SMERu neboli za zrušenie. Samozrejme, že si nič na svete neželajú viac ako zrušenie priestupkovej imunity, ale ako sa na správnych pokrytcov patrí, musia žiaľ hlasovať proti, lebo škaredá, škaredá koalícia ich k tomu donútila.
