Robert Škerko
Ceská Kanada Zvúle rybník
Po rokoch som zase myslel na rybníky v čechách a na morave.To už ubehlo veľa rokov .Už sme velká rodina .Máme 3 deti.
Praca uz na mna necaka.lebo tu som skoncil asi pred 20 rokmi.Teraz mam vela casu .ale to mna netesi,leno som skoro stale len na balkone.Uz som s toho aj nervozny.lebo to trva velmi dlho.Tych 80 rokov som este v Umelke oslávil vesely a stastny.ale teraz tam už nemozem . Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Po rokoch som zase myslel na rybníky v čechách a na morave.To už ubehlo veľa rokov .Už sme velká rodina .Máme 3 deti.
Aj tragedia nás učí žiť,Je ťažké zmeniť si život,ale niekedy musíš sa prinútiť aby si zmenil aj to čo si mal veľmi rád.
V júni 1957 som robil vodičské skúšky,ale vodičak som dostal až za dva ťýždne ,lebo 15.7.1957 som mal 18 rokov.Mohol som sa voziť len na bycikli,lebo nič iné som nemal.
JE silvester V ROKU 1962. Vystúpil som z vlaku v Bratislave . Mal som na sebe ešte vojenskú uniformu,lebo sme dostali rozkaz okamžite vypadnite z kasárni.Bol som na vojne dva roky a štyri masiace. Doma mňa vítala cela rodina .
Skoro som zabudol ,že v roku 1979 sme už z mojou Monikou boli v Karlovych Varoch !
Narodil som sa v Plzni a po piatich rokoch sme sa odsťahovali do Bratislavy.Tu už žijem 76 rokov.Ale na Česko spomínam stále..To preto ,lebo tam žili rodičia mojej mamy,ja som sa učil v Rumburku .Na vojne som bol v Písku .
Keď som ešte podnikal,tak som z manželkou hľadal iné cesty do Bratislavy.Bolo to už veľmi dávno keď sme išli z Mladej Boleslavy do Bratislavy.Dali sme si kávu v Hradce a tam mňa napadlo že si tu cestu zmením.
Naša mama má veľa práce a musí sa starať o nášho bračeka Vladka.My dvaja z Ivanom musíme ísť do Blovic k babke. Tam nás čaká dedko aj Míra.To je náš strýko.
potom mi už bude hej. Ale ešte sa zastavím v obchodíku a v krčmičke na malé pivečko.Už z bratislavy pôjdem na vlak o 14.10.a potom na autobus do Lakšarskej Novej Vsi o 15.10.Potom nakúpim v obchode,vypijem to pivečko,alebo dve.
Keď sme mali auto Ford Tranzit,tak som sa raz rozhodol,že prevapím Moniku pekným výletom cez Rakúsko.Auto som mal trochu prerobené ,lebo som vozil tovar aj deti na chalupu.
Teraz keď som stále doma si vspomeniem ako som sa nechal synom voziť na jeho farmu,Je mi stoho veselo aj keď teraz čučím doma.Moja cesta začínal len tak normálne.Syn sa motal po Petržalke
Naši ludia sú už z tohoto bolavého ,organizovaného života unavený.Skúsim vás niečim rozveseliť,pobaviť a niečim napnúť !
V roku 1966 sa narodil môj prvý syn.Bol som ešte mladý a tak jeho život som sledoval len občas,lebo som už stále pracoval a jemu som sa venoval hlavne cez sobotu ,nedelu a sviatky.Keď vyrástol musel ísť na vojenčinu.
I keď som už starší, stále si pamätám na tie najhoršie chvíle v živote.Ťažko uveriť ,že sa takéto veci skutočne stali.
Znárodňovanie bolo pred rokmi strašiakom pre majitelov firiem.Prišlo to rýchlo. nečakane a zasiahlo to bolestivo pre veľa občanov.
Ráno som vstával o šiestej hodine. Umyť ,obliecť a najesť to trvalo asi pol hodiny.Sadol som si do pripraveného auta a pohol sa do práce.Cestou som si prezrel Dunaj,mosty,čerpadlá,rozostavané cesty a do práce som prišiel
Až keď človek zostárne začne si všetky zážitky viac uvedomovať ako v bežnom živote.Ja si už terajší život viac cením a viacej hodnotím.Jednoducho ,všetko si už viac vážim.
Deti moje ,zlaté moje deti! Trochu som sa zamysle,že už deti nie su stále pri mne.Už sú dospele a majú aj svoje deti.To ích tých vnúčat mám už 13 a dalšie pravnúčatá.Tie už mám 3 .Preto keď jedno ráno syn zavolal,že na druhe ráno
V tomto čase byť niečim prekvapený je už skoro zázrak .Ja som to minulí týždeň zažil. V utorok ráno mi manželka povedala,aby som vstával,lebo o 9..00 príde náš syna Rasťo a ideme na výlet Nemám sa vypytovať aby sme to stihli..
Keď som niečo písal,tak skoro vždy o otcovi.Veľa krát som si zaspomínal aj na našu mamku ktorá sa veľa krát musela snažiť aby sme mali v živote skoro všetko čo sme potrebovali.