No dobre. Je to vtipné, veď pred tými pätnástimi rokmi ešte každý po anglicky nevedel. Angličania sa dodnes idú rozdláviť, keď vidia nápis Horny Smokovec a aj sám som kedysi hrdo Starý Smokovec preložil ako Old Smoky. Síce to bolo možno v tretej triede na základke, ale dôležité je, že človek sa učí celý život a pomýliť sa môže každý. Len by, ak sa ešte nenaučil alebo robí chýb priveľa, nemal prekladať. A včul prečo.
Do prekladov sa totiž púšťa kadekto, kto dve letá aupairoval v Londýne a tak to aj vyzerá. Prekladateľstvo sa študuje, má to svoje dôvody a aj svoj efekt. Ešte pred vstupom na univerzitu, predtým, ako začnete nad štúdiom vôbec rozmýšľať, navyše existuje niekoľko vstupných kritérií, ktoré by správny prekladateľ mal spĺňať. Tým najbazálnejším je ak nie dokonalé, potom prinajmenšom nadpriemerné ovládanie daného jazyka. Čo, ako ste si možno všimli, je prvý rozdiel medzi prekladateľom a aupairkou.
Pomerne základným kameňom je všeobecný prehľad, čo je vec, ktorej sa, čuduj sa svete, tiež nedá naučiť. Desať z desiatich prekladateľov práve preto odporúča budúcim prekladateľom čítať namiesto Nového Času Sme (môžete aj Pravdu, ale to nikomu nehovorte). Odporúča sa aspoň tušiť, že Avon má okrem parfémov ešte nejaký iný význam, alebo predpokladať, že Flanders sa po slovensky môže povedať aj Flámsko (pozdravy do redakcie Sme za nedávno (ne)preložený článok).
Skrátka, je rozumné vedieť, čo a prečo sa vo svete deje a keď už pozdravujem, tak aj bývalých kolegov. Tým som dlho (a márne) vysvetľoval, že Darfur nie je dcérskou spoločnosťou Carrefouru. Že vedieť o ňom je, naopak, dôkazom nielen prehľadu, ale takpovediac aj slušnosti. Pani prekladateľku, ktorá v istej detektívke od Agathy Christie pod Scottish Highlands spoznala Škótsku hornatinu, som už tiež raz spomínal. Sú to síce drobné, ale zásadné rozdiely.
Taká angličtina, povedzme, má množstvo úskalí. Je napríklad múdre vedieť, že get away má iný význam ako get away with a get on with something znamená niečo iné ako get on with somebody. To len tak námatkovo, aby ste vedeli, kde sa stala chyba, ak sa dozviete, že Kate dobre vychádzala so žehlením. Vymyslený príklad, ale určite sa už niekde vyskytol.
Niektoré veci sú zas vecou prirodzeného citu, teda to som si dlho myslel, ale evidentne som sa mýlil. Nie každému je takýto cit vlastný. Inak si totiž neviem vysvetliť, že som sa v tej istej Agathe Christie dozvedel, že pršali mačky a psy. Aj keď zase, kde inde ako v Škótsku, že? Bol som, som ochotný uveriť.
Na pole citu jednoznačne patrí štylistika, o ktorej si myslím, že sa dá cibriť, dá sa zlepšiť (možno) čítaním, ale opäť platí, že ju človek buď má alebo nemá. Nedávno napríklad obehol slovenský internet plagát Margaret Thatcherovej, ktorý vyzeral takto:
Obsah preskočme, zamerajme sa na text. Tiež sa vám čosi nezdá? Tiež máte pocit, že frázu "the problem with socialism is..." tu niekto vzal, preložil a bez rozmýšľania naťukal? Máte pravdu. Bez toho totiž, aby ste poznali jedno zo základných pravidiel prekladateľa - a síce, že doslovný preklad je prekladom zlým - vám je zrejme jasné, že správnejšie a slovenskému uchu priateľnejšie by bolo "problémom socializmu je..."
Alebo iný, zapeklitejší príklad. Poviedka začína, ja na nič nepripravený, lenže pasca je hneď v prvej vete. Doteraz si ju pamätám. Pani Naděje viděla, že smrt přichází. Trikrát ju prečítam a stále nie som múdrejší. Pani Naděje vidí smrť a nedáva to žiaden zmysel. Čítam však ďalej a zrazu rozumiem - Mrs. Hope je starenka ležiaca na smrteľnej posteli, to len prekladateľka možno nebola tak celkom prekladateľka a korektorka možno text tak celkom neprečítala. Tak aj preto svet potrebuje skutočných prekladateľov.
Všetko sa ale deje z nejakého dôvodu a aj k tomuto článku ma niečo vyprovokovalo. Pozdravy aj do Pravdy.
