Nnamde mal jedno predsavzatie a dve náboženstvá. Hneď vysvetlím. Jeho predsavzatím bolo nájsť si v Európe manželku a k tejto svojej misii pristupoval spôsobom, na ktorý sa najlepšie hodí anglický prívlastok awkward, ale ja predsa len napíšem pekné slovenské slovo nešikovný, just for the sake of jazykový zákon. Ale viete, chápal som ho.
Predstavte si, že by sa vrátil k svojmu kmeňu, lebo áno, bol z kmeňa, a za ruku by držal blondínu. Neviem prečo sa mi v mysli vybavuje práve Ursula Andres, bude to zrejme nejaká detská spomienka na prvého Bonda. Predstavte si, že by som ja prišiel k svojmu kmeňu a za ruku držal Gabiku Drobovú. Netuším ako vyzerá, ale to meno tiež bude z nejakej spomienky, asi horšej než Bond. James Bond.
No a potom mal tie dve náboženstvá. Rímskokatolícke, ako sa na správneho Afričana patrí a futbal, ako sa patrí na správneho chlapa. Chodil do kostola každú nedeľu, ja, ak vôbec, som chodil inokedy, lebo obaja sme to miesto navštevovali z principiálne rozdielnych pohnútok. Ja keď som chcel byť sám a on keď chcel byť s Bohom. Nikdy sme túto tému neotvárali a ak by aj, zrejme by som sa skryl za prikyvovanie a nič nehovoriace frázy namiesto toho, aby som mu povedal, že môj postoj k náboženstvu je prinajlepšom vlažný. Taký už proste som.
Vedel som si predstaviť, že by sa nad to nedokázal povzniesť, tak načo ho stavať pred zbytočné dilemy. Navyše, keď ste na štipendiu a na vytvorenie vzťahov máte pár mesiacov, nemáte čas strácať čas strácaním priateľov. Lenže tento článok, teda kým ním nepoviem to, čo chcem, bude chvíľu o tom druhom náboženstve, čiže o futbale. Vydržte.
S Nnamdem som sa totiž pravidelne stretával aj v krčme, ktorej názov English Football Club mi ušetrí ďalší opis. Občas som v nej trávieval sobotné večery, lebo okrem iného som aj taký človek, že mi je to bližšie ako for the sake of jazykový zákon posh cocktail bary, ktoré akosi priťahujú mojich rovesníkov. Starého psa novým trikom nenaučíš.
Bolo to miesto, kde sa schádzali krakovskí cudzinci, aby si pozreli svoje kluby a opakovaný pobyt mi umožnil dokonale pochopiť rozdiel medzi anglickými a dajme tomu španielskymi fanúšikmi. Trochu si pozovšeobecňujem, ale prečo nie. Zatiaľčo teda o štvrtej podnik zaplnila banda hlučných, obéznych a nakrátko ostrihaných anglických fanúšikov v dresoch, ktorí sa začali nalievať a o siedmej ožratí odišli, o desiatej, presne na zápas Realu alebo Barcy, sa dostavilo niekoľko tichých, uhladených a decentných Španielov vo svetríkoch. Celý zápas pokojne presedli pri džúse s džúsom. To len na margo.
Nnamde, hoci nepil, bol zarytým fanúšikom Manchestru United. To isté bez debaty predpokladal aj o mne a ja som mu radšej nikdy nevysvetľoval, že ak by to bolo na mne, celý Manchester by hral v kežmarskej okresnej II. A triede spolu s Granč-Petrovcami. Opäť, proste som taký človek.
Nedokázal som to, keď o Manchestri hovoril ako o NÁS alebo o SEBE. Bod NÁM nestačí. Dnes SOM nehral dobre. Tým istým personifikovaným spôsobom hovorieval aj o Bohu. Me and my Lord. Boh je ale každého osobná vec a je aj dostatočne abstraktný nato, aby s ním ktokoľvek mohol mať osobné spojenie. Lenže Manchester? Jak som kukal, tak som kukal, Nnamde sedel vedľa mňa zatiaľčo tí ľudia, o ktorých hovoril ako o NÁS prípadne o SEBE, behali tisíc kilometrov ďaleko. Napriek tomu tam bol s nimi, on bol oni, oni boli on a kto nebol s nimi, bol nepriateľ. Ja som väčšinou ticho a neutrálne sedel. Koniec futbalovej časti, už sme v cieli, alebo v deväťdesiatej minúte, aby som dodržal terminológiu.
Konečne môžem povedať to, čo mi vždy v takých momentoch chodilo po rozume, lebo Nnamde si tento článok neprečíta, ak mu ho nepreložím. Je veľmi desivé, nesprávne a nezdravé, ak niekto začne tvrdiť, že kto nie je s ním, je automaticky jeho nepriateľ. Ak sa s čímkoľvek stotožní do tej miery, že sa v mene nejakej organizácie vzdá svojej identity, ak už nehovorí JA ale MY, najmä preto, že proti MY väčšinou stoja aj nejakí ONI. Nech je reč o Spolku priateľov vína, Manchestri United alebo hoci aj Slovenskej pospolitosti. Zapamätajme si to, lebo mám pocit, že v nasledujúcich rokoch sa nám to môže zísť.
Nnamdike na Facebooku už teraz ďakuje Bohu svojmu Spasiteľovi za ďalšiu sezónu, v ktorej bude Manchester majstrom a ja si spievam tralalala, hlavu mi aj tak nevezmú.