Boli sme včerav trochu proletárskej štvrti. Viem to, lebo som v nej minulý rokbýval. Napriek tomu boli ľudia veľmi ochotní a prispievali vraj oveľa viacako v nóbl častiach mesta. A tak sme napríklad stretli veľmi sympatickúslobodnú mamičku z Južnej Afriky (podpísala), vyhadzovača z bordelu(podpísal) a staršiu pani z Darfúru (nepodpísala. Vravela, že domovposiela všetko, čo zarobí). Videli sme mnoho nezamestnaných ľudí, ktorí celýdeň preležia pred telkou a pár takých, čo boli o jednej poobedeopití. Taký je život.
Situácia celkom nazáver:
Rozprávamesa opäť s mladou mamičkou.
Manžela vidnov kuchyni.
Malé sa jej tmolípri nohách.
Volá sa Seana má rok.
Mamka sa nevierozhodnúť.
Presviedčame ju.
Sean sa kolenačkypresúva do vedľajšej izby.
Z pohľadu cezokno je jasné, že je to spálňa.
Presviedčame ju.
Sean sa kolenačkyvracia naspäť k dverám.
Páčime sa mu.
V rukách má....
....železné putá.
Mamka sa zahanbía zatvára dvere.
