Asi pred týždňom som narazil na slovenskú stránku, ktorá s chorým zadosťučinením opisovala, ako čierne opičky spoznali tvrdosť oceľových špíc a hádam si už zapamätajú, že my si naše ulice udržíme čisté.
Tá stránka má medzi linkami uvedený veľmi národný a xenofóbny server, ktorého meno neuvediem, lebo ho nemienim propagovať, ale hojne inzeruje na stránkach podobne národného extra mesačníka.
Ten pre zmenu podporoval nášho terajšieho, žiaľ, prezidenta a niet sa čo čudovať, lebo všetky tieto, ehm, média majú spoločné to, že národne. Úmyselne som vynechal myslia, lebo veta by prestala dávať zmysel.
Viete, tu nejde o to, že prvý koncert, na ktorom som v živote bol, ukončila holohlavá invázia, po ktorej jeden z účastníkov skončil s prasknutou lebkou, nejde o to, že takýchto koncertov som zažil viac ako jeden, nejde ani o moju kamarátku, ktorá skončila so zlomeným nosom len preto, že bola v nesprávny čas na nesprávnom mieste.
Nejde ani o mňa a kohokoľvek iného, kto môže byť zbitý kvôli vlasom, oblečeniu, hudbe a iným abstraktným dôvodom alebo pokojne aj bez akéhokoľvek dôvodu. Keď už nič iné, sme vo svojej kultúre a dôvodom rozumieme.
Tie dôvody sa tým nestávajú o nič normálnejšie, ale všetci sme si proste zvykli, že súčasťou našej spoločnosti je aj skupina ľudí, ktorých najlepšie vystihuje ich výnimočne sebareflexívny nápis Cassovia Hools IQ 88 a všeobecnejšie nenávisť ku všetkému čo i len trochu odlišnému.
Ali tu prišiel študovať medicínu a potom sa chce vrátiť do Afganistanu a pomáhať. Tá veta znie vo svetle mnohých podobných medializovaných príbehov nesmierne sprofanovane, ale nič to nemení na tom, že aby sa človek rozhodol vycestovať do úplne cudzej krajiny, vyštudovať v nej a potom sa vrátiť domov, kde je život asi tristokrát horší, musí byť inteligentný a odhodlaný. Inými slovami, zaslúži si obdiv.
A keď je v tej krajine tretí deň, zmláti ho banda grázlov, ktorá si svoje vlastné životné neúspechy a neschopnosť pochopiť svet okolo seba vybíja na komkoľvek, kto je iný. Ideálne farbou, ale postačia aj menšie rozdiely.
