Vždy som bol dobrý študent. Nie je to síce celkom pravda, presnejšie by bolo, že som síce vždy bol dobrý študent, len si to nie vždy niekto aj všimol, ale to neznie až tak dobre. Na druhej strane to, že som dobrý študent teraz, je vec exaktne merateľná. Svedčia o tom nejaké čestné uznania, vyznamenania a priemery, diplom nejakej farby a vôbec, pocit, ktorý, ako si dovolím veriť, zdieľajú aj moji pedagógovia. Či verím správne, ukáže sa na obhajobe.
Ako áno, ako nie, s dobrými študentmi sa spájajú aj nejaké štipendiá. Napríklad také prospechové, po novom teda motivačné. A sme doma.
Za blahých čias, keď som bol dobrým študentom ešte len podľa svojho názoru, sa motivačné štipendium pohybovalo na úrovni dvadsiatich tisícov, čo dávalo študentovi veľmi dobré možnosti kúpiť si množstvo hodnotnej literatúry a ešte popritom absolvovať na účet štátu aj niekoľko akademických debát v pohostinských zariadeniach.
Minulý rok, keď konečne zavládol katedrový konsenzus o mojom prínose do štúdia, som sa medzi vybranými našiel aj ja. Dostal som desať tisíc, čo bolo síce o polovicu menej, ale stále dosť na spomínané knižky a napríklad aj mesačný pobyt v Kosove. Cipana, normálne mám pocit, že som tie peniaze zmysluplne využil.
Keďže, ako vraví už samotný názov štipendia, motivovalo ma, udržal som svoj študijný priemer na úrovni, pod ktorú už klesnúť nemôže. Ja viem, ja viem. Človek má hocikedy pocit, že niečo už hlbšie klesnúť nemôže a potom len s úžasom pozerá, ale s tým priemerom sa to už naozaj nedá.
I som teda nedávno opäť dostal obálku. Oznamovala mi, že aj tento rok mi bolo pridelené motivačné štipendium. Vo výške 135 eur, alebo, pre porovnanie, 4067 korún a jeden halier. Zaujímavý to rozdiel.
Hej, zaujímavý a keďže zaujímavé rozdiely sú ako bystrické autobusy, pretože dlho nechodia a potom prídu všetky naraz, bolo mi zároveň oznámené, že štipendium bude na môj účet poukázané v dvoch splátkach. Druhá do 30.6.2010, kedy podľa ideálneho plánu už niečo vyše mesiaca nebudem študentom. Sranda, ne?
Viete, tak úplne ma to netrápi, lebo zhruba 400 korún mesačne je suma, ktorá stojí za napísanie jedného článku, dvojminútové rozčúlenie a nič viac, ale chtiac-nechtiac, budem sa musieť vrátiť k Malte.
Onehdy som sa totiž dočítal, že v čase, kedy vieme kto študoval a nebol členom Komunistickej strany, bolo prospechové štipendium pre najlepších študentov päťsto korún. Neviem, či som aj ja až úplne najlepší, ale ako vravím, s priemerom už nepohnem, takže si odôvodnene myslím, že by som tiež mal dostať koľko to dá. Dá to štyristo korún.
Na jazyk sa mi tisne otázka, čo presne je sociálne na tom, že je motivačné štipendium päťkrát nižšie ako pred pár rokmi , dva a pol krát nižšie ako pred rokom a vôbec, nižšie ako za socializmu. Obrátil by som sa s ňou na premiéra, lebo on sa o nás o všetkých stará, lenže za všetko zase nemôže. Teda takto. Môže za dobré. Za zlé môžu ONI (námatkovo jar, leto, jeseň, zima a kapitalizmus). Otázka ostane teda nevypovedaná, lebo pýtať sa ročného obdobia na štipendium veľký zmysel nedáva. Radšej to ukončme vtipom.
Aký je rozdiel medzi štipendiom vtedy a teraz?
To terajšie je o trochu nižšie. Inak žiaden.
Sorry, vtip nevyšiel. A tak veľmi som chcel.
