Na námesí jeešte chladno a hmla. Dnes bude pekný deň. Strhaná pani drhne dlažbumetlou, voda odteká do kanála. Sadám si na kamennú lavičku, vedľa mňa sedístarý pán. Zošúverený, zhrbený, v obleku a klobúku. Fajčí fajku,medzi nami sú o lavičku opreté jeho barly. Vyťahuje zrkadielkoa hrebeň, starostlivo sa prečeše. Zapaľujem si cigaretu a usmievam sapri pohľade naňho. Dáva sa so mnou do reči.
Čo teraz, teraz je to nuda. Zavýnimočného stavu bola sranda. Až sme nevedeli, či plakať, alebo sa smiať, alenebol čas nad tým rozmýšľať, lebo v mestách nebolo čo jesť. Na vidieku siľudia aspoň niečo dopestovali a dochovali.
Idedo kostola. Z veže sa ozýva trúbka, je práve toľko hodín, koľko je. Kŕmimholuby, policajti zobúdzajú bezdomovca. Spomeniem si na toho v Bystrici,ktorý o druhej poobede spieval Sľúbilisme si lásku. Sukiennice sú z tejto strany pod lešením, turisti eštespia, tak nefungujú ani atrakcie. Pokoj. Ječas ísť, zoberie barly a postaví sa. Pekný deň. Odchádza odo mňa a ja si až vtedy všimnem, že tam,kde by mala byť jeho ľavá noha, nie je nič. Len vykasaná nohavica.
Pekný deň aj vám.
