Vyrastalsom na Sibíri. Áno, je tam väčšinou chladnejšie, ako inde na Slovensku.Les pred našou bytovkou bol taký hustý, že sme o pol štvrtej museli vbyte svietiť. Ako vidíte, už nie je. Naša bytovka v pozadí.
Neďalekobol areál Červeného Kríža. Chodili sa tam liečiť deti. Mali toľko rokovako my, tak sme za nimi často chodili. Areál odpredali.
Kedysi to bolo pekne upravené a veľmi živé miesto
Tu býval Michal so svojim bratom Peťom, moji najlepší kamaráti. Zdá sa to byť len nedávno.
Hneď neďaleko bolo basketbalové ihrisko. Znie to neuveriteľne, ale presne na tomto mieste.
Toto ostalo z basketbalového koša
A o niečoďalej bolo ohnisko, kam sme chodili každý víkend opekať. Niekedy ajdvakrát. Snažil som sa ho nájsť, ale nedokážem sa tam zorientovať.Všetky oporné body zmizli.
Červený Kríž je naozaj smutné miesto
Most, po ktorom sme sa bicyklovali. Bol vtedy natretý a mal zábradlie. Neďaleko bola pekáreň
V tomtostánku som si od uja Tužáka kupoval známky. Páčili sa mi tie farebné apotom ešte tie s názvami ako Laos a Bhután, lebo zneli tak exoticky
A vila Lieska, ktorá je v hroznom stave už od revolúcie. To, že je to výhľad naskytajúci sa lyžujúcim ľuďom, asi nikomu nevadí.
Na tomtomieste stál dvadsať rokov ako päsť na oko nedostavaný betónový kolosKultúrneho domu. To, že ho zasanovali, bola pre mňa jedna z najlepšíchspráv minulého roka. Vyrastú tam nájomné domy. Všade v Tatrách vyrastúnájomné domy. Na tejto lúke (keď to ešte bola lúka) učila moja mamalyžovať. Trochu si to pamätám, hlavne ten príves, v ktorom bola kasa.Nakláňal sa zo strany na stranu podľa toho, kde bol viac zaťažený.Celkom vážne
Amfiteáter. Odohrala sa na ňom časť môjho svätého prijímania. Vtedy vyzeral inak. Ale to bolo pred sedemnástimi rokmi.
Vlasta –kopec priamo nad Starým Smokovcom. Jeden z najsmutnejších pohľadov, akévám Tatry poskytnú. Prameň kyselky. Na Vlastu sme chodili často, ale totam vtedy ešte boli stromy.
....LenGrandhotel vyzerá stále rovnako. Robil som tam jedno leto a dúfam, žesa odvtedy polepšili, lebo som bol na recepcii jediný, kto hovorilanglicky. Jeden z mnohých zábavných paradoxov, ktoré práca v ňomposkytovala
Vlastneaj Penzák vyzerá stále rovnako. Akurát, že odkedy ho obdariliprívlastkom Royal, je poloprázdny. Predtým to bol liečebný dom a plnýbol stále
Stopy víchrice vidno aj po takmer štyroch rokoch
Smokoveckýcintorín. Kedysi bol uprostred lesa a preto sa mi tak páčil. Teraz jeuprostred pustatiny, stále na ňom fúka a vidno Poprad. Poprad sme nikdypredtým nevideli.
Veľkúčasť obyvateľstva tvoria starí ľudia. Mladí odchádzajú. V prvejpolovici 90. rokov mali Tatry 5500 obyvateľov, teraz ich bolo tušímokolo 4700.
Možnopráve preto, že som ako dieťa bol šťastný, že žijem práve v Tatrách,som teraz trochu smutný, keď sa po nich prechádzam. Za inšpiráciuďakujem Marekovi, ktorý podobný seriál nafotil o Tatranskej Polianke.Sedeli sme spolu v jednej lavici na Základnej škole.
www.marekgajdos.blog.sme.sk
Pozdravujem ho.
A na záver pripájam fotopozdrav pre Zorku a Dadu. Niektorňe veci pretrvajňu veky:)
