Chcel som spomenúť všetky tie neklamné znaky: Kamarátov, ktorí sa už odsťahovali, známych, s ktorými strácam kontakt a čoraz menej mi to vadí, bývalé frajerky, na ktoré spomínam už len v dobrom, väčšiu zodpovednosť, skoršie večierky, menej vyfajčených cigariet a vypitého alkoholu (a väčšie bolenie hlavy po menšom množstve alkoholu), menej koncertov, viac kníh...
Práve včera sa to stalo. Definitívne som dozrel, niet výhovoriek. Bol totiž piatok po polnoci, celé Škótsko sa zabávalo a viete, čo som robil ja? Žehlil som Petine tričko, aby ho mala dnes v práci pekné a voňavé! A akoby to už samé o sebe nestačilo, nič som proti tejto činnosti nenamietal, robil som to dobrovoľne a dokonca ma to BAVILO!!!
To je koniec. Zbohom, drahí priatelia, je zo mňa muž. Odteraz každý piatok po polnoci, či budem spať, alebo robiť niečo iné, vstanem a trochu požehlím. Aspoň bude ráno menej roboty.
