Potom sme odvolili a ja som až do noci sedel pred telkou. Potom to ešte nebolo oficiálne, ale ku mne sa to už dostalo, teda dostalo sa ku mne to, že sa HZDS nedostalo a ak všetko dobre pôjde, nedostal sa ani Csáky. A potom to už oficiálne bolo, spomenul som si na Satinského a Lasicu, áno, toho, čo si v Smotánke veselo pripil s Lexom. Pozavčerom sme zakáľali, poriadna sviňa to bola, uľahčene som si odfúkol. Potom som šiel spať, ráno som sa zobudil a bol taký nejaký lepší deň.
A bol som naivný, hej, presne tak, jak som naivný furt. Vravím si, že naivný tak trochu byť treba, lebo ľahšie potom uveríte napríklad tomu, že sa niečo naozaj zmení. Keby som aspoň mal čerstvých osemnásť a bol prvovolič, keby som slepo zastával niekoho pravdu, vtedy by sa naivita dala ospravedlniť, ale ja nie. Chyby dokážem nájsť na každej strane a aj ich dokážem priznať, veď inak by som toto nepísal. Ale aj tak som veril a o to viac ma to vlastne mrzí. Neprekukol som ich, chápete, v záchvate eufórie som si bol istý, že zmene v ceste nestojí nič a prehliadol som, doprdele, úplne som prehliadol, že furt je tam to isté KDH a to isté SDKÚ, tak aká zmena, ha, čo sa ide meniť, prečo by tí istí hráči zrazu mali hrať iným štýlom.
Nie, v skutočnosti neexistuje dôvod, pre ktorý by istá časť KDH mala prestať inklinovať ku Smeru, v skutočnosti neexistuje dôvod, prečo by sa SDKÚ malo začať venovať aj niečomu inému ako politikárčeniu a v skutočnosti neexistuje dôvod, prečo by SaS s Mostom mali byť stranami na viac ako jeden a pol použitia. Tak. V skutočnosti neexistuje dôvod prečo, ale chvíľu bolo pekné si to myslieť.
A ďalej čo? Ďalej je otázka, ako vôbec ešte niekoho dokážem voliť v štyridsiatke, keď už teraz, ešte stále pred tridsiatkou, nemám žiadne ilúzie. Len znechutenie. Ďalej je otázka, či sú tí ľudia tam hore len bezohľadní alebo aj úplne slepí. Či im to je naozaj tak úplne jedno a myslia si, že je to jedno aj nám. A ešte ďalej je pocit, že môžem ja kašľať na takúto vládu, v ktorej nikto nikomu neverí a ktorá sa na ničom nedokáže dohodnúť.
A najškaredšia pasáž: Tamtí sa aspoň dohodnúť vedeli, spájala ich spoločná chamtivosť, tak politikárčenie šlo bokom. Títo sú na najlepšej ceste nespraviť nič, nič nedosiahnuť, hádať sa a potom padnúť, čiže ani nenakradnúť toľko, koľko by mohli. V tomto nemám ilúzie. Ktovie, či si to aj sami uvedomujú, alebo by radšej kradli s niekým iným. Možno. Asi. Asi aj pravdepodobne. Vlastne skoro určite áno. Ako ktorí. A ktorí nie? Most nie, ani SaS, ale Most ani SaS už nebudú, keď Smer, KDH aj SDKÚ budú existovať ďalej. Realpolitik, vravel Bismarck.
Hej. A potom som v sobotu sedel v električke cestou do Polusu, snažil som sa presvedčiť sám seba, že sa niečo zmenilo, snažil som sa prísť na to, či niečo spravili a nevedel som si na nič spomenúť, teda okrem toho, že si pri každej príležitosti hádžu polená pod kolená. Zastavili sme na zastávke Nová doba, prednahratý hlas povedal „Nová doba," malé dieťa to po ňom zopakovalo, tiež povedalo „Nová doba" a ja som si pomyslel, že v inom svete, hej, asi ešte pred pár mesiacmi, by to možno bolo aj symbolické. Takto to len pripomína tú pachuť v ústach.
