Ten absurdný problém sa točí okolo jedinej vety, ktorú Michal Hvorecký napísal. Čo je logické, spisovatelia to tak zvyknú.
"Ja nevidím nijaký rozdiel v tom, keď mi o spravodlivosti a boji proti korupcii rozprávajú Počiatek alebo Kaník," napísal Michal doslova a hneď bol oheň na streche.
Kaník v korupcii nie je ako Počiatek!, povedal Kaník, čo nie je celkom šťastné vyjadrenie, lebo pokiaľ viem, Počiatek je čo sa týka korupcie aspoň zatiaľ úplne čistý. Stretneme sa na súde!, povedal tiež. Výkričníkov dal možno viac.
Skús si to predstaviť, Karol. Len si tak vytvoríš názor a hneď si na súde. Nevšimneš si rozdiel medzi Kaníkom a Počiatkom a hneď máš žalobu. Pomôže ti to aspoň k tomu, aby si ten rozdiel medzi nimi vidieť začal. Ostáva otázka, čo na to Počiatek. Čo ak aj on podá žalobu? V tejto republike je predsa plno ľudí, ktorí by nechceli byť porovnávaní s Ľudovítom Kaníkom.
Karol, tak ti poviem. Niežeby som si nejakého politika na súde nevedel predstaviť. Vedel, o tom žádná, problém je inde. Politikom sa nepáči, čo si o nich myslíme a namiesto toho, aby sa správali tak, že ten názor na nich zmeníme, skúšajú to cez súdy.
Vieš, teraz tu máme takú miniaféru so žilinskou nemocnicou. Nič vážne, nič z toho nebude, ale aj tak. Riaditeľ sa spojil s kuričom a ten kurič dodal štúdiu. Absurdné, viem, ale tak si tu žijeme. Reportérka o tom informovala, ministerka sa vyjadrila. A vieš, kto má z toho všetkého najväčšie problémy? Hádaš správne, reportérka.
Tak to chodí.
Karol, je úplne jedno, či žaloba bude, alebo nie, dôležité je, že mu to vôbec napadlo. Tá strana totiž stále nerozumie, že my ju nepotrebujeme. Ona potrebuje nás.
Maj sa, Karol, ako myslíš. Ale daj si pozor, ako myslíš.
