Čo ho ale trápiť reálne môže, je úroveň. S pivom totiž sranda je, ale k tomu, aby sa niečo na úrovni zorganizovalo, nestačí ani zďaleka. Toto je problém: keď sa už vo vašej krajine niečo organizuje, celkom prirodzene chcete, aby to dopadlo dobre. Veríte v záhadnú výnimku z pravidla, veríte, že sa ukážeme pred svetom, lenže potom sledujete, ako sa to celé chystá a čo to sprevádza. Vidíte, že to celé bude prúser, zároveň však nechcete, aby to prúser bol, lenže presne k nemu to smeruje a to aj po tom, čo ste si predražený štadión veľkoryso preradili do kategórie náš problém.
Zhrňme si to:
Výber maskota je napríklad vec, ktorá by mala bez problémov prebehnúť, ideálne verejnou voľbou fanúšikov z viacerých návrhov. Reálne výber, ak prebehol, prebehol zle, lebo výsledkom bola katastrofa, ktorá sa vzápätí musela prerábať a aj po prerábke je bezduchým obrázkom nevyvolávajúcim žiadne emócie. Navyše sa volá Goooly, now here's a name that's got balls. Komu sa takýto výber maskota zdá štandardne zvládnutý, ani nemusí čítať ďalej, zrejme si totiž nerozumieme.
Hymna majstrovstiev je z trochu inej kategórie. Dalo sa totiž vytušiť, že ju priamym zadaním dostane nejaký protežant a nebude to práve symfónia, ale výsledok je aj napriek tomu zlý. To v tomto prípade znamená príšerný, čiže ešte horší ako sme čakali, pričom sme už dopredu čakali veľmi zlý. Tu neexistuje poľahčujúca okolnosť, je jedno, ktorá verzia je pravá a ktorá ľavá, vzácne vyrovnané vo svojej príšernosti sú obe. Ostáva teda len zagratulovať manažmentu dámy zo Svidníka k tomu, že na rozdiel od Horehronia, ktoré si jedinci bez vkusu dokázali nastavovať ako zvonenie aspoň na svokrine číslo, konsenzus pri odmietaní hymny je všeobecný. Klobúk dole.
V prípade, že útok na prvú signálnu nestačí, pripravené je množstvo obmedzení a zákazov, ako inak, pre dobro fanúšika. Zakázané sú teda rapkáče a trúbky, tyče na zástavy, fotoaparáty. Mobily zakázané nie sú, lebo sa zakázať nedajú, ale ak ho napríklad použijete na fotografovanie a zároveň si to všimne strážca poriadku, má právo vás vyviesť zo štadióna alebo vám ho zhabať. (Michaela Grendelová, včerajšia relácia Aréna na Trojke) Tak. Povolené sú ruky, nohy a saténové šatky (zatiaľ v neobmedzenom počte), ale nesmú zrejme príliš víriť vzduch, ešte by totiž zvírili stavebný prach. Sbohem a šáteček.
A čo ďalej? Ďalej už len detail, tentokrát naozaj určený výsostne pre turistov, a síce cudzojazyčné texty v MHD. We selling not ticket´s in the bus!!!, toto beriem ako urážku svojej profesionálnej cti, lebo ak by mi to poslali, preložil by som to obratom a bez chyby. Takto to preložil niekto, kto evidentne nielen nevie po anglicky, ale nepoužil ani Google Translator, lebo aj ten by to zvládol lepšie. Množstvo chýb v siedmich slovách je v podstate nespočítateľné, lebo človek ani nevie odkiaľ začať, zato však nechýbajú tri výkričníky (výkričniky sú dôležité!!!), aby turisti naozaj vedeli, že ich vítame.
Nejaká áštvorka vycapená v autobuse je samozrejme len detail, lenže, nehnevajte sa, ako môžeme robiť niečo veľké, ak evidentne nezvládame práve tie najjednoduchšie detaily? Zatiaľ máme štadión (aj keď ten sme vylúčili), ďalej nepodarenú hymnu, nepodareného maskota, nepodarenú MHD, nepodarené zákazy a otázku čo sa vlastne zatiaľ podarilo bezchybne?
Zopakujem, čo som už napísal: Vidíte, že to celé bude prúser, zároveň však nechcete, aby to prúser bol, lenže presne k nemu to smeruje.
