Hlavne o Bulharsku, o živote v Sofii a cestovaní po bulharských mestách a ošarpaných dedinkách. Aj o Turecku, Istanbule a Malatyi. Najradšej však o najkrajšej horehronskej dedine, jej kroji, pesničkách a makovníkoch - jednoducho o Šumiaci.Janka Šikulová Zoznam autorových rubrík: Moje Bulharsko, Doma, Niekde inde na Balkáne, Moje Turecko, Každodennosť bulharská
Domy - pevnosti - tak sa hovorí domom z horského mesta Bansko, ktoré vyzerajú ako malé opevnenia. A aj boli... domáci ich stavali na ochranu pred lupičmi zbiehajúcich z hôr Pirinu.Z kameňa a dreva, zvonku studené a vnútri plné farebných koberčekov, obroských pecí a tajných únikových ciest. S komínmi čo každú chvíľu padnú a dvierkami maličkými akoby boli stavané pre škriatkov.
Prázdne lanovky, prázdne chodníčky, pár miestnych psov a vy. Hory v Bulharsku sú ako neprečítané rozprávky, nespoznané, nedotknuté, opustené. Zasnežené do neskorej jari a v lete plné medveďov, modrých jazier a jaskýň.
Ako stráviť studený januárový víkend v Bulharsku... Najlepšie prehliadkou zvončekových tančekov ľudí oblečených v zvieracích kožušinách... ale nebudú to hocijaké tance... budú to tance magické.
Dostali sme chuť na kus ľudského tepla, sladký čaj a šošovicu... mohli sme ísť len na jedno mieto... na Ďurkovú, pekne schovanú útulňu v Nízkych Tatrách.
A keď tvoje srdce zatúži vidieť ešte niečo krajšie, tak sa vyberieš do Plovdivu... to je tam pri rieke Marici, tam pri šiestich vrchoch, tam pri šiestich mostoch... mesto perníkových chalúpiek, antických ruín a kostolov s krásnymi ikonostastmi.
„Veď kultúrny svet končí za Budapešťou!"... povedal mi môj oco ešte do telefónu... „A moje srdce ostalo v Bulharsku...", pomyslela som si v duchu ja a za tým svojím srdcom odišla. Do Sofie... do mesta, o ktorom domáci hovoria, že rastie, ale nestarne.
