Irena Šimuneková
Tri dni v Raji - 3. Prielom Hornádu
Hovorí sa, že s jedlom rastie chuť a tak to bolo aj v našom prípade. Posledný deň sme mali naplánované prejsť Prielom Hornádu. Ráno sme zas začínali opäť v Podlesku.
Žijem, teda som a som na tomto svete rada. Mojim mottom sú nasledovné citáty:Aj keby som vedel, že zajtra celý svet zanikne, dnes by som ešte zasadil moju jabloň. — Martin Luther KingJediné bohatstvo, ktoré uznávam, je bohatstvo ducha a dobrota srdca. — Ludwig Van BeethovenŽivot človeka má zmysel, ak po ňom zostane vo svete o trochu viac lásky a dobra. — Alfred Delp Zoznam autorových rubrík: len tak, Súkromné, Nezaradené

Hovorí sa, že s jedlom rastie chuť a tak to bolo aj v našom prípade. Posledný deň sme mali naplánované prejsť Prielom Hornádu. Ráno sme zas začínali opäť v Podlesku.

Keď som pripravovala trasy ktoré chcem absolvovať, tak som sa dočítala, že Suchá Belá je najnavštevovanejšou roklinou v Slovenskom raji. Rozhodla som sa, že po predchádzajúcej jemnej rozcvičke by som mohla zvládnuť aj túto trasu.

Slovenský raj – k miestam ktoré som už dávnejšie plánovala tu navštíviť určite patrí Tomášovský výhľad. Bola som tam pred 22 rokmi so synom, pamätala som si to ako krásny kus Slovenska.

Súľovské skaly to však nie je len oblasť nazvaná Organy s Gotickou bránou a skalné bralo na ktorom kedysi stál hrad. Sú tu ďalšie skalné útvary ktoré vynikajú svojou nevšednosťou.

Sú miesta na ktoré sa rada vraciam. Nezáleží mi na tom, že som tam už bola, vždy objavím niečo, čo som si predtým nevšimla, nové výhľady, alebo je to zas v inom ročnom období a tá príroda je zas iná.

Ešte začiatkom roku 2016 som písala blog „Okolie Novej Bane – Zvonička“ https://simunekova.blog.sme.sk/c/399007/okolie-novej-bane-zvonicka.html. Je to zaujímavý neveľký turistický okruh. Čo sa odvtedy zmenilo?

Obec Červený Kameň sa nachádza v Bielych Karpatoch, v Ilavskom okrese. Nad obcou je prírodná rezervácia „ Červenokamenské bradlo“ s plochou 47,52 ha, kde sa vypína vápencový monolit o výške 45 m a vrch Červenej skaly 732 mnm.

Sú miesta, z ktorých sa ťažko odchádza, záplavy lúčnych kvetov, ktoré ma vždy potešia. Kytičku si občas aj domov donesiem, ale najkrajšie sú na lúke...

Hovorí sa, že ak nepríde hora k Mohamedovi, ide Mohamed k hore. To platí aj v mojom prípade, keď som chcela fotografovať zimnú krajinu, musela som sa vybrať za snehom.

Každý rok cez zimu chodievam popri tečúcej vode, mám rada zvuk žblnkajúceho potôčika pozorovať ako sa prítokmi zväčšuje, postupne sa z potôčika stáva potok, ktorý sa vlieva do rieky.

Predpoveď počasia sľubovala sneh, kalamitu, našťastie sa nenaplnila. Ráno to vonku vyzeralo ako na jar, slnko, modrá obloha, deň ako keby určený na výlet. Nepripravená na túto slnečnú alternatívu som sa však vynašla.

Návrat na miesto činu, teda na Oponický hrad po takmer 3 rokoch. Cestu na hrad a okolie som opisovala v nasledujúcom blogu: https://simunekova.blog.sme.sk/c/376834/po-hradoch-15-oponicky-hrad-a-kastiel.html

Dodržiavam novoročnú tradíciu, prvou mojou túlačkou je vždy neďaleká Vrch hora. Prechádzka, možno trochu rozjímanie pri kaplnke a hlavne pohyb, čo človek po sviatočných dňoch potrebuje.

Alebo návod na to, ako zvýšiť záujem čitateľov o váš blog a navýšiť karmu. Prelistovala som viac stránok zverejnených článkov aby som dospela k tomuto výsledku.

Príroda vie vyčariť tie najkrajšie obrázky. Možno maličkosti, ktoré si v našom uponáhľanom svete ani nevšimneme, naozaj stojí za to sa občas pristaviť a sledovať tú krásu navôkol.

Lístie zo stromov už väčšinou spŕchlo, je hmlistý a sychravý deň. Krásne farebné listy zostali už len na fotografiach a v spomienkach... Dovidenia jeseň, zas o rok.

Od Rotundy sv. Juraja pokračujem žltým turistickým značením smerom na sedlo Marhát. Čítala som, že je to najpohodlnejšia cesta smerom hore aj keď stúpania sú, ale mierne.

Predpovede počasia sú rôzne, malo by v najbližších dňoch pršať, tak by bola škoda nevyužiť pekný deň. Vlani som bola pri rotunde sv. Juraja, teraz som si naplánovala dlhšiu trasu o rozhľadňu na Marháte a Visiace skaly.

Ľupčiansky hrad sa nachádza na kopci priamo nad obcou Slovenská Ľupča. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1250. Hrad mal významnú polohu na prístupovej ceste k stredoslovenským banským mestám.

Uhrovecký hrad som navštívila dvakrát. Prvý krát som robila okruh z Uhroveckého Podhradia cez Rokoš. Túra to bola pekná, len vo fotoaparáte mi chýbala pamäťová karta, tak to nemám zdokumentované.