Irena Šimuneková
Fotohrátky 4.
Pár fotografií ktoré som sa snažila možno prikrášliť, trochu upraviť, sú to len moje jednoduché fotohrátky... Obrázky pre radosť, moju a možno aj vašu.
Žijem, teda som a som na tomto svete rada. Mojim mottom sú nasledovné citáty:Aj keby som vedel, že zajtra celý svet zanikne, dnes by som ešte zasadil moju jabloň. — Martin Luther KingJediné bohatstvo, ktoré uznávam, je bohatstvo ducha a dobrota srdca. — Ludwig Van BeethovenŽivot človeka má zmysel, ak po ňom zostane vo svete o trochu viac lásky a dobra. — Alfred Delp Zoznam autorových rubrík: len tak, Súkromné, Nezaradené

Pár fotografií ktoré som sa snažila možno prikrášliť, trochu upraviť, sú to len moje jednoduché fotohrátky... Obrázky pre radosť, moju a možno aj vašu.

Na kremencovej hôrke Plieška, v nadmorskej výške 440 metrov, sa nachádza dvojpodlažná kovová rozhľadňa.

Z malej obce Zlatno, v okrese Zlaté Moravce, vedie žlto značený turistický chodník na zaniknutý Čierny hrad.

Kedysi, teda pár rokov dozadu, som sa venovala prezentáciám. Musela som sa naučiť ovládať program, pridávať texty, fotografie, v pozadí hudbu. Boli to propagačné, teda z môjho pracovného pôsobenia.

Z tepla chaty sa mi ťažko odchádzalo, ale dúfala som, že sa hmla už zdvihla a vrátim sa znova na vrchol. Ale nestalo sa tak.

Najvyšším bodom Štiavnického pohoria je vrch Sitno s nadmorskou výškou 1009,2 metrov. Andezitové steny obklopujú z troch strán vrchol s kruhovým výhľadom do okolia.

Z dlhej chvíle, taká hra s fotografiami. Niekto mi raz napísal, nemeň technológie. Tak som poslúchla, nezmenila som ani v tomto roku a tieto fotohrátky sú toho dôkazom.

Hovorí sa, že ako na Nový rok, tak po celý rok. Po sviatkoch hojnosti dobre padne nenáročná prechádzka a takou je aj trasa na Michalov vrch.

Už pár dní máme rok 2020. Dávame si rôzne predsavzatia, ciele, ktoré viažeme k dátumu 1.1. Niečo z tých predsavzatí a cieľov sa môže splniť, to je pravda, čo k tomu treba? Pevná vôľa a ísť za svojim.

Každý z nás máme svoju predstavu akou sa chceme rozlúčiť s odchádzajúcim rokom 2019. Ja som sa s ním symbolicky rozlúčila na vrchu Vtáčnik.

Blíži sa koniec roka, chceme alebo nechceme vždy tak bilancujeme ten odchádzajúci. Aký bol? Bude ten nový lepší, krajší?

Hovorí sa, že všetky cesty vedú do Ríma, neviem či je to pravdivý výrok, ale určite všetky turistické cesty vedú na Inovec.

Vianočné sviatky sú za nami, po nich mi dobre padla krátka, nenáročná turistika po neďalekých kopcoch.

Použila by som na úvod jeden citát, už neviem kto vyslovil túto vetu : „ Rodinu si človek nevyberá, priateľov však áno“

Len nedávno som bola na rovnakej trase z Fačkovského sedla na Malofatranský Kľak, to bola ešte jeseň, ale tento krát bola príroda ako krásna zimná rozprávka.

Strnisko je pre mnohých nás už známe slovko, pomenovali sme ním svoju oázu, kde sme možno zo začiatku naozaj mlátili tú prázdnu slamu, chodili sme si tam popísať, pobaviť sa ale časom...

Dni sú krátke, kombinácie dažďa a občasných snehových prehánok neprajú turistike. A predsa len sa vyskytol jeden pekný slnečný deň, ktorý som využila na výstup na neďaleký vrch Buchlov.

Občas chodievam len na také krátke prechádzky. Mám svoje obľúbené miesta, kde sa rada vraciam. Takým miestom je aj Bystričianska dolina, cez ktorú preteká potok Bystrica.

Ráno je šedo, navôkol námraza. Kvety už dávno odkvitli, popadalo lístie zo stromov. Čo pekného mi môže v takomto počasí pripraviť les?

Najnavštevovanejším a najdostupnejším plesom vo Vysokých Tatrách je jazero Štrbské pleso, je to morénové jazero, ktoré vytvoril ustupujúci ľadovec.