Ondrej Šinko
11 vecí, ktoré ma naučila cesta po Balkáne
Už som napísal, čo ma naučila cesta do Istanbulu aj cesta z Istanbulu. Ale ešte nám ostalo pár dní na chodenie po Balkáne. A aj tu sa stali zaujímavé veci.
Už som napísal, čo ma naučila cesta do Istanbulu aj cesta z Istanbulu. Ale ešte nám ostalo pár dní na chodenie po Balkáne. A aj tu sa stali zaujímavé veci.
Tento rok šli do kín 4 komiksové adaptácie. Budúci rok ich bude až 6. Asi. Presýti sa nimi filmový trh a diváci? Ja si myslím, že komiksové filmy (ďalej komfilmy, lebo som lenivý to písať) tak skoro nepadnú.
V minulej časti som písal o príchode našej skupiny do Istanbulu. V novinách však hovorili, že cesta z Turecka na Slovensko je teraz veľmi populárna. Tak sme to skúsili aj my.
Deväť ľudí. Jedno auto. Štrnásť dní. Takmer 5 000 kilometrov. Zo Žiliny do Istanbulu a späť. To bola moja dovolenka. Sála za to. Aj ja konečne môžem napísať sloh o svojich prázdninách, tak ako to robia ostatní blogeri.
Vifonka chutí ako chudoba a nedostatok času. Ale je veľa vecí, čo o tejto sáčkovej polievke neviete.
Bude mi vynadané. Budem považovaný za módneho barbara. Ľudia budú spochybňovať moju schopnosť chodiť po horách. Ale ja naozaj rád nosím ponožky a sandále. A som na to hrdý.
Tento článok nie je o imigrantoch, ale o chybách uvažovania. Ak teda chcete počuť názor o imigrantoch od človeka, ktorý nikdy nič nedokázal, tak si radšej otvorte Facebook. Dve scrollnutia by mali stačiť.
V niektorých jazykoch nemajú slovo pre modrú farbu. Pre modrú majú rovnaké slovo ako pre zelenú. A kvôli tomu je pre nich ťažké rozoznať modrú od zelenej, Ak pre niečo máme slovo, stane sa to reálnejším. Švédi majú slovo gråtrunka, ktoré znamená plakať a masturbovať zároveň. Môj život sa zmenil, keď som to zistil. Ak vám teraz nedochádza, že Slovensko potrebuje nové slová, ktoré opisujú divne špecifické veci, tak mi vháňate slzy do očí.
Ako povedal Cicero: V koho krajine žiješ, tej krajiny zákony by si mal poznať! A internet je v podstate taká podivná krajina, ktorá má svoje vlastné zákony. Teda až na to, že Cicero to nepovedal, internet nie je krajina a zákony, o ktorých budem hovoriť, sú skôr pozorovania, ktoré platia len niekedy. Nevadí, tento článok je zoznam a tak úvod nepotrebuje.
Majko Dušička, máš veľa otázok. Vyrovnáš sa aj Igorovi Timkovi. A ja som grand, tak ti na ne odpoviem.
Priznať si svoje zlé vlastnosti je vcelku ťažká úloha. A tým myslím skutočné zlé vlastnosti, nie taký ten druh, ktorý sa hovorí, keď sa chceme zavďačiť u HR menedžerky (mojou najväčšou slabosťou je to, že väčšina žien nevie zvládnuť veľkosť môjho inštrumentu... hohoho, život kontrabasistu je náročný). Ja mám napríklad zmysel pre humor na úrovni 12-ročného chalana. A to ešte nie je to najhoršie.
Ste počuli? Že Američan zažaloval Red Bull, lebo mu nenarástli krídla. Ach, tí leniví Američania, niečo im preletí mysľou (PUN LEVEL 3000) a hneď zažalujú každého, na kom im zrak pristane (DOUBLE COMBO). Ale ako je možné, že sudca dal za pravdu niekomu, ak je jasné, že krídla sú len vzletnou (ok, prepáčte, už prestanem) metaforou? Jednoducho, ono sa to totiž nestalo.
Sociálni sieťari si mohli v poslednom čase všimnúť, že Facebook zaviedol novinku. Pri posúvaní sa domácou obrazovkou (scrollovaní homescreenom pre nás angličtinárov) sa videá spúšťajú sami. Funkcia je to otravná a pre mňa absolútne zbytočná. Po niekoľkých mesiacoch tichého trpenia, som sa rozhodol s tým skoncovať. Ale keďže poznám Facebook, pripravil som sa na pekne dlhý čas strávený intenzívnym googlením. A nakoniec sa podarilo.
Neskoro večer je klasická late night show. A je to plagiát (asi). Niekto by povedal, že je plagiátom Krausovej show. Všetko je v podstate rovnaké: vtipný hostiteľ, gauč, traja hostia, na začiatku monológ, živá kapela, ktorá zahrá v momente, keď sa povie niečo vtipné... Tvrdiť niečo také je ale hlúposť. Peter Marcin nie je vtipný a podobných show sú na svete kopy. Ale keď sa pozrieme na zvučku...
Štáty majú vlajky. Aj Spojené Štáty majú vlajku. Spojené Štáty pozostávajú z niekoľkých (spojených) štátov. A aj tie štáty majú vlajky A niektoré ich vlajky sú dokonca zaujímavé. Tak som si niečo o nich pozrel na wikipedii, lebo môj blog má vysokú profesionálnu úroveň.
Trest smrti. Porušenie sieťovej neutrality. Právo nosiť zbraň. To sú problémy, s ktorými sa Američania boria, ale u nás sa o nich veľmi nediskutuje. Zdajú sa nám vzdialené, niekedy aj podivne barbarské a nepochopiteľné. A sú to komplikované veci. Preto o nich nič nenapíšem. Začať treba v malom.
Existujú blogové subžánre, ktoré sú, ako by moja babka povedala, totally overused. Jedným z nich je Mám 13 rokov a milujem vložte meno skupiny a nielen preto, že boli v Twilight OST. No a keďže treba nosiť vodu do lesa, tak to spravím aj ja. Ale bude to o hudobníkoch, ktorí sú poloslávni vďaka Youtubu (a nie sú z Kórey).
Ušetrím niekoľko bajtov internetového priestoru a do úvodu nenapíšem, kto je Conchita Wurst. Aj tak to už viete. Na tejto kauze je ale niečo znepokujujúce. V Rakúsku sa v svetle výsledkov speváckej súťaže dokonca mení zákon. A naskýta sa temná myšlienka. Je možné, že starodávna európska civilizácia, položená na rímskom práve, gréckej filozofii a hlavne katolíckej morálke... Je možné, že táto civilizácia berie Eurovíziu vážne?
Sťažovať sa je také slovenské. Napríklad na slová, ktoré sa dostávajú do nášho jazyka a pritom sú také anglické. Namiesto teamleader môžeme povedať vedúci. Ale mashup, creepy a software slovenský náprotivok nemajú. Vo Fínsku majú slovo (kalsarikännit), ktoré sa prekladá ako: „ostať doma a ožrať sa sám v spodkoch". Slovensko potrebuje nové slová, ktoré sa do iných jazykov preložiť nedajú. Alebo možno nie. Ale baví ma ich vymýšľať.
Mení sa naša Ústava. Podľa nových pravidiel musí každý bloger napísať aspoň jeden odstavec na tému homosexuality. Pre niekoho to môže predstavovať problém, lebo homosexualita určite nemá nič spoločné s vodohospodárstvom. Ale dosť humoru. Je jasné, že sa stávame svedkami kultúrnej vojny. Môžeme si vybrať len z dvoch táborov: za alebo proti. A potom zamorovať diskusie chabými argumentmi.