Píšuci pábitel Jozef Medard Slovík Zoznam autorových rubrík: Z dávnej histórie, príbehy z ulice, postrehy hlavy, kniha do dažda, cestovanie na hrášku, poviedka, šport a stáť na jednej nohe, glosa, básne s čistou, krehkou lyriko, medzi knihami, citáty nie len o sebe, na besede, vône a chute, architektúra lahodiaca oku, Súkromné, Nezaradené
Pana Thomasa volajú Pán Tragáćik, pretože zdedil po svojom strýkovi nezvyčajné auto. Na prvý pohľad najškaredší vehikel na svete, no ktorý pod svojou kapotou skrýva motor s ferari. Auto dokáže ísť ohromnou rýchlosťou, dokonca aj po vode. Pan Tragáčik pracuje na Ministerstve kultúry a umenia ako špeciálny detektív. Bojuje proti falšovateľom umeleckých diel a muzeálnych zbierok, zlodejom a pašerákom kultúrnych pamiatok.
Bývam na severe Slovenska pri hraniciach s Poľskom v dedinke Rabčice. Ako malý chlapec som sa s jedným kamarátom vybral cez hranice do susednej krajiny. Malo to byť naše veľké dobrodružstvo. No keď sme boli pri hraniciach a prečítali sme si: Pozor štátna hranica - prekorčenie sa trestá. Naraz sme sa zľakli a vrátili sa naspäť. Odvtedy to bol nedosiahnuteľný sen, prekročiť na tomto mieste hranicu.
Ako som dnes ráno išiel do práce, zastavil som sa v obchode. Doma mi dali kúpiť maslo, mlieko, chlieb a päť vajec. Namiesto piatich vajec som kúpil desať, boli tak balené. Ako som sa ráno ponáhľal a nahádzal som nákup do auta, vajcia mi pritom spadli na zem. BUM, PRASK, TO BOL ALE RACHOT. Niektoré vajcia sa rozbili, nechal som ich pri aute na parkovisku, štyri zostali celé a jedno ešte doma možno zachránia. Hneď ma napadlo, že toto je klasický prípad vajíčkového testu.
Rád stretávam jedného bezdomovca, ktorý sa často zdržiava v Dolnom Kubíne. Ak naňho natrafím, vypočujem si v jeho blízkosti letné príbehy z Oravy. O letnom slnku, ktoré osvieti celý les jasom, on leží v tráve, pri potoku a nechá si ohrievať slnkom tvár. Počúva zvuk potoka, ako zurčí, nikam sa neponáhľa, zaspí, snívajú sa mu vtedy tie najúžasnejšie veci. Pritom pôsobí na človeka scestovane, ako by precestoval pol sveta a dostal sa na tie najexotickejšie miesta.
Pred kulturákom sa dobre sedelo na schodoch, bolo to ich obľúbené miesto. Každý deň cez leto sedeli tam trávili svoj voľný čas. Dnes tu čakali na Joža, bez neho bola nuda, dlho debatovali a on nechodil. Okolo išiel práve neznámy chalan, nepatril do ich partie. Pôsobil z diaľky ako poriadny blbec a preto naňho zakričali.
Prednášky na Vysokej škole v Banskej Bystrici sa nám začali tento rok v septembri. Vždy sa teším na privát u pani Hríbikovej, kde bývam.
Bol som tretiak na strednej škole a mal som už 17 rokov, keď bol 17. novembra 1989. V škole nám priamo a jasne zakázalo vedenie školy ísť na prvý míting Verejnosti proti násiliu v meste Tvrdošín. No my s mojim kamarátom sme také zákazy mali na „háku“ a zdrhli sme zo školy podporiť míting.
