Píšuci pábitel Jozef Medard Slovík Zoznam autorových rubrík: Z dávnej histórie, príbehy z ulice, postrehy hlavy, kniha do dažda, cestovanie na hrášku, poviedka, šport a stáť na jednej nohe, glosa, básne s čistou, krehkou lyriko, medzi knihami, citáty nie len o sebe, na besede, vône a chute, architektúra lahodiaca oku, Súkromné, Nezaradené
Môj prvý bicykel som dostal od strýka. Prišiel na zelenom dámskom bicykli opitý s taškou plnou sladkosti. Sladkosti som zjedol a bicykel už odvtedy zostal u nás. Všetci chalani už vedeli jazdiť na bicykli len ja nie. A tak som začal učiť na zelenom dámskom bicykli. Z garáže miernym kopčekom dole. Nešlo mi to veľmi, až suseda mi ukázala ako na to.
Môj dedo bol zberač samosratov. Celé hodiny trávil hľadaním zaujímavých starých konárov, vyvrátených pňov v lese. A potom ich lakoval, opaľoval a robil s nimi všeličo. Bol učiteľ na základnej škole a volali ho Taras Buľba, lebo fajčil tejto značky smradľavý tabak.Rozprával pomalšie, komplikovane a predsa aj zaujímavo. Medzi žiakmi bol povestný svojim prudkým úderom po chrbte. V škole sa ma často pýtali - Odkiaľ tvoj dedo ovláda karate?
Keď som sa vracal zo Škótska, tak som navštívil na spiatočnej ceste Kralštejnsko. Cestoval som z Prahy vlakom do Berouna. Bolo horúce leto, trať viedla okolo rieky Berounky. Dievčatá sa kúpali v rieke a mávali na vlak z rieky. Bol som vo vytržení, keď sa na krátky okamih po ceste ukázal romantický hrad Karlštejn.
V zime som cestoval do Trnavy na programovaci seminár Asociácie slovenských filmových klubov v Modre. Trnava bola strašne šedivá, ľudia sa zamračené po sebe pozerali. Z Trnavy som išiel autobusom cez Budmerice. Cesta sa začala príjemne kľukatiť a v Budmericiach sa mi nálada z ničoho nič zmenila, zasiahli ma okolité kopčeky. Krajina sa vlnila, kde tu sa ukázali vo svahoch vinohrady, začal som sa usmievať.
Knihy majú svoju čarovnú vôňu, dotvárajú atmosféru príbehu v ktorom sa čitateľ práve nachádza. Poklad na striebornom jazere od Karla Maya bola taká moja prvá voňavá kniha. Už svojim obalom ma uchvátila. Bola to staré vydaná v edícii Mladé leta - stopy, bola pred vyradením. Obal bol červený a roztrhaný, bola na ňom skupina trampov okolo ohňa, vedená ryšavým zločincom Cornelem. Spomienka na ten obrázok vo mne vyvoláva pocit prežitého dobrodružstva a neopakovateľnú chvíle pri jej čítaní.
Sem tam v živote sa mi stane, že zažijem výnimočné stretnutie. Babia hora mi také stretnutie vyčarovala. Išli sme s našim turistickým klubom osadzovať stĺpiky na Babiu horu, ja som čakal kamarátov z oddielu na odbočke na Slanú vodu v mojom aute. Ráno bola hmla a v nej vedľa mňa zastalo nákladné auto, z neho vystúpilo sympatické dievča. Vykračovalo cestou k Slanej vode (4 km). Stiahol som okno a zakričal, že mám jedno miesto voľné, ak chvíľu počká, že ju zoberiem.
Anthony de Mello bol jezuita, ktorý pôsobil v Indii. Zozbieral príbehy z rôznych kultúr, ktoré čitateľa zaujali jednoduchosťou, trefnosťou a svojou originalitou. Videli ste už niekedy modliť sa žabu? Ak nie, tak si jeho príbehy prečítajte.V knihe autor doporučuje, aby sa príbehy čítali v poradí v akom sú usporiadané v knihe. Ak čitateľ nechce mať s príbehov len zábavu, ale aj ponaučenie mal by prečítať jeden najviac dva cez deň.
Hurá, konečne na Orave napadlo dosť sneh a tak my čo sme prepadli bežkám sa tešíme na lyžiarske prejazdy. Každý víkend je niekde prejazd, posledný je v marci v najchladnejšej obci Slovenska Oravskej Lesnej. Na bežkách často neudržíme rovnováhu dole prudkými zjazdmi a ubrzdíme na poslednú chvíľu voľným pádom do snehu. Sú miesta, kde padajú všetci, sú to naše malé dobrodružstvá, potom nám zostane veľa humorných zážitkov a spomienok.
Potulovať sa na jeseň v Roháčoch je byť bielym oblakom na modrej oblohe. Svet výšok v horách sa zdá byť ľahký, duša si spieva slobodnú pieseň, nohy tie niekedy oťažievajú, ale to nevadí. Musíš isť ďalej, veď za týmto kopcom je ďalší kopec. Hráš sa po vzoru Nevrlého svoje horské hry na tulácku skromnosť a veselú myseľ.
Včera večer mi zavolala kolegyňa z prvého poschodia. - Rýchlo opusti budovu. V tom sa vo mne rozbehol taký zmätok, že čo sa stalo. - Do pekla vybuchol asi kotol, alebo je požiar v budove. Rozmýšľal som, kde je únikový východ, ako sa dostanem z budovy preč.
Poznáte ten pocit v noci? Zobudíte sa a máte plno myšlienok v hlave ktoré musíte stoj čo stoj zapísať. A tak aj myšlienky do tohto blogu som si zapísal v noci. Taká nočná čítačka pre Vás. Myšlienky sa v hlave rýchlo pohybovali, až jedna z nich bola najsilnejšia a tak som začal písať.
Už niekoľko rokov chodím so starou mamou k lekárom. Pred siedmimi rokmi mala mozgovú príhodu a celkom sa z nej pekne dostala. No ako dostala pred Vianocami pásový opar, tak je slabšia. Aj keď z najhoršieho je už von. Hojí sa jej to celkom dobre. Nepomohli jej žiadne masti, najlepšie jej na to spravil repík.
Tiež niekedy cestujete autobusom? Ja do školy na prednášky do Banskej Bystrice. A keď človek vystihne prepravnú špičku, keď idú všetci študenti a robotníci do práce, alebo z práce domov, tak tá tlačenica býva o držku.
Škótsko som navštívil trikrát, zostali vo mne spomienky na Edinburg, mesto mojich škótskych priateľov. Na Pub Scotsman v Edinburghu, kde mi jeden Škót púšťal do omrzenia škótsku hymnu a večer sa pub roztancoval pri skvelej hudbe gitary a harmoniky v striedaní rýchlych a baladických songov. Spomienky na jazero Loch Tay a mestečko Kenmore, kde sme cestovali autobusom so školákmi a keď som zbadal jazero, tak som sa pozeral a pozeral, uchvátilo ma.
Túžbu v ňom rozvíril sen, prisnil sa mu tesne pred jarou, v tom sne sa mu snívala žena, mala tmavé havranie vlasy a bola vyššia ako on. Sny nás navádzajú, dávajú nám znamenia, toho si bol vedomý. Niekedy sú ale poriadne zamotané a tak tento sen mu načisto domotal hlavu. Premýšľal nad ním, nad tajomnou ženou, že určite existuje a že s ňou bude mať raz rande.
Impresie z našej letnej záhrady, keď sa po nej môžeš túlať bosý a privoniavať, chodíš v dobrej nálade, smeješ sa a je ti dobre, aj na to sú záhrady. Pozývam Vás na malú letnú prechádzku po zákutiach v našej záhrade, ktoré mám rád ...
Boli to také moje bohémske časy, keď sme čítali Troch kamarátov od Ericha Maria Remarque. „Chceli sme pochodovať proti lži, proti chamtivosti, ľahostajnosti a nepružnosti srdca, ktoré zavinili to všetko, čo sme mali za sebou; - boli sme tvrdí a dôverovali sme iba kamarátom po boku a tomu, čo nikdy nesklamalo: veciam - oblohe, tabaku, stromu, a chlebu a zemi - ale čo nám z toho zostalo? Pre toho kto nevedel zabudnúť, ostala iba bezmocnosť, zúfalstvo, ľahostajnosť a pálenka. Čas veľkých ľudských a chlapských snov bol preč.
Dnes ráno hlásili v rádii, že Clintonová zostáva v hre o Biely dom. Ponáhľal som sa do práce autom a cestou som zobral svoju sesternicu na skúšku z ekonomiky. SWOTT analýza, to je vám pekná blbosť, aspoň takto sa tvárila sesternica. V práci som sám a upratovačka práve umýva dlážku, počítače hučia a všetko je skoro tak vyleštené ako má byť.
Ako som sa túlal s foťakom a objavoval krásy Babej hory a jej okolia. Najkrajšia je vždy na jeseň. Človek sa niekam vyberie na túru, alebo sa len tak túla peši, jazdí na horskom bicykli a v zime na bežkách. Objavuje jej čaro, jej nádherné tvary na pozadí modrej oblohy ...
V jeseni sa mi ozvali moji známi z Moravy od Brna, že prídu do Roháčov, či by som sa k nim nepridal na vysokohorskú túru. Stretli sme sa v Zuberci. Oni boli traja, brat so sestrou a ich mama. Chceli ísť na Brestovú. Dostali sme sa k chate Zverovka, odkiaľ sme sa chceli vybrať na Brestovú, chodníkom po modrej značke.
