Človek, ktorý je stále na ceste. Lebo cesta je cieľ. Zoznam autorových rubrík: Recenzie kníh, Súkromné, Nezaradené
Že vám sa to stať nemôže? Ale áno, môže. Na Slovensku je možné všetko. Stačí taká maličkosť. Na prevode pri platení zdravotných odvodov uviesť nesprávny špecifický symbol. Napríklad namiesto 201603 uviesť 201601.
Doktorka si pozrela správu z CT a šokovane skonštatovala, že teda to mamine CT je hrozné. Mame odumierajú mozgové bunky, má Alzheimera... Zvyšok si už nepamätám. Žeby tiež Alzheimer?
Sekáč vo veľkej obci. Vošla som tam prvýkrát. Dve miestnosti. Možno traja zákazníci. Pult, za ním sedela pani. Hlava sklonená nad krížovkou. Ledva ju zdvihla na zlomok sekundy. Neviem, či mi na pozdrav odpovedala. Nepočula som.
Sedím v kaviarni so staršou dámou. Patrí tu k invetnáru. Presne ako ja. Veď tu sme sa aj zoznámili. Má 78 rokov. To nie je preklep. Som maklérka, pozrela som si list vlastníctva. Je fakt, že na to nevyzerá.
Vyhľadala som v zozname číslo a volám. Ešte ani nestihlo doznieť prvé zvonenie, keď telefón ukončil hovor. Vypadol signál. Už zase. Presne tak, ako vypadáva už asi rok. Nie, nebývam hlboko v lesoch. A áno, už som to hlásila.
Kedysi som chodila do Tatier každý rok na dovolenku. Posledných 6 či 7 rokov to nešlo. Podarilo sa až teraz. Veľa sa zmenilo, ale ešte viac vecí je stále po starom. Len neviem, či na šťastie alebo bohužiaľ...
Práve dnes, 11.9., je to presne 50 rokov, čo si moji rodičia povedali áno. Teda, zhodli sa na tomto termíne, lebo zistiť pravdu by bolo zložité.
Dohodla som sa s majiteľom, že pôjdem nafotiť dom, ktorý chce predať. Kľúče som si mala vyzdvihnúť u jeho príbuznej. Býva neďaleko domu, v domove dôchodcov.
Možno zháňate posledné vianočné darčeky. Alebo rozmýšľate, čo všetko ešte treba kúpiť, aby na sviatočnom stole nič nechýbalo. A hromžíte, ako idú tie sviatky do peňazí. Tak sa na chvíľu zastavte a zamyslite.
Pri úvere na bývanie znalca a kataster vybavíme a zaplatíme za vás. Tvrdí Slovenská sporiteľňa v jej najnovšej kampani. Neklame. Vybaví. Aj zaplatí. Ale koľko za to zaplatíte vy?
Upútavka na televízny program. Deti sedia pri sviečkach. Moderátor sa pýta: A keby ste mali elektriku, pozerala by si aj telku?
Vstať musím pred piatou. Ak málo spím, tak moje telo štrajkuje - bolesti hlavy, pálenie očí, únava - ako po opici. Mala by som sa teda poriadne vyspať. Lenže o polnoci ide posledný diel tejto série seriálu Biele goliere. Neal Caffrey a jeho modré oči sú na zjedenie (pre lepšiu predstavu viď foto) . Čo tam po tom, že je v skutočnosti na chlapov? Nepodstatný detail! A oceňujem, že na rozdiel od mnohých iných, on mal g**e to priznať. Tak teda pozerám. Spať idem pred jednou. Z čistého zúfalstva skúšam autosugesciu: Hoci budem spať asi 3 hodiny, ráno sa zobudím oddýchnutá, čerstvá, žiadne bolesti hlavy ani pálenie očí.
Nekompromisne a názorne vysvetľujem púpave, že je síce pekná, ale v mojej kvetinovej záhrade ju fakt nechcem. Zvoní telefón. Ruky rýchlo utieram do nohavíc a beriem hovor. Dobrý deň, na základe Vášho životopisu Vás chceme pozvať na pohovor. Kedy by Vám to vyhovovalo? ozve sa nacvičená veta. V záchvate nadšenia (alebo skôr šoku) mozog vypovie poslušnosť. Prepne na autopilota, ktorý odpovedá: Ja sa prispôsobím, kedy máte voľný termín? Ten istý autopilot odsúhlasí utorok ráno. Koniec hovoru.
Pred dvomi týždňami: Pred naším domom auto ráno zabilo mačku. Nebola naša, iba sa pred rokom narodila v našej šope mačke, ktorá sa potulovala občas aj po našej záhrade. Asi sa jej u nás páčilo, keď sa rozhodla svoje potomstvo porodiť práve u nás. Rovnako si našu záhradu obľúbila aj jej dcéra. Občas sme jej niečo dobré nechali na večeru. Nikdy sme sa nesnažili ju chytiť ani pohladkať.
Rozprávam sa s klientom, starším pánom. Obidvaja sme (mierne) ukecaní. Prebrali sme všetko potrebné. Začali sme sa baviť aj o nepotrebnom. O tom, prečo a kam sa chce presťahovať. O tom, ako som sa dostala k mojej práci (čistá náhoda - kamoškina sesternica hľadala niekoho do partie). Po chvíli začal byť zvedavý.
Kto chodí predávať vlastné výrobky na trhy, ten ich pozná. Nádejní zákazníci, ktorým sa páči tovar, ale nepáči sa im cena. Chcú kvalitnú vec. Vyrobenú u nás. Ibaže za cenu čínskeho tovaru z pásovej výroby a často pochybnej kvality. Tomuto druhu ľudí je zbytočné slušne vysvetľovať, že musíte platiť odvody, dane, benzín, poplatky... Že sa snažíte živiť prácou presne tak ako oni. Tento druh človeka u vás aj tak za primeranú cenu nič nekúpi. Nechať sa tlačiť do ceny, ktorá vám pokryje iba materiál, je podľa mňa nezmysel. Ak sa s ním nechcete dohadovať, vezmite mu vietor z plachiet :-).
Predsa z kože odpovedáte automaticky v duchu. Zároveň sa pýtate, čo je to za stupídnu otázku. Máte pravdu, kožený opasok je z kože. Ale nie tak, ako si myslíte. Zákazník a výrobca / predávajúci majú veľmi odlišnú predstavu o tom, čo znamená označenie prírodná koža. Bez ohľadu na to, v akom jazyku je to na výrobku napísané. Najbližšie to mám k opaskom (nie som ich výrobca, len pomáham s predajom človeku, ktorý opasky vyrába), takže zvyšok vysvetlím na tomto konkrétnom výrobku. Na výrobu opaskov sa používa hovädzia koža.
Zastav sa v Rybanoch, majú tam výbornú zmrzlinu informovala ma kamoška. Neblázni, mám to z mesta domov len 10 km a ešte mám robiť po ceste prestávku kvôli zmrzline? krútila som hlavou. To bolo pred 2 rokmi na jeseň. O rok na jar som sa zastavila. Odbočila som do susednej uličky, auto nechala naštartované a v ňom oca. Pred nami stálo auto so značkou susedného okresu. Vedľa neho dvojica so zmrzlinou. V trávniku sa gúľal ich pes. Pozreli sme s ocom na seba a padla otázka: To prišli vyše 20 km na zmrzlinu?! Prešla som k stánku. Na pulte vystavený oznam: Ak nebudete spokojní s obsluhou, zavolajte na .... a tam číslo na mobil. Zaujímavé, niekoho zaujíma, či je zákazník spokojný. To nebýva u nás zvykom...
Môžem si to tu položiť? pýta sa pán a ukazuje nádhernú tmavo červenú harmoniku. Bojím sa, či to ten stôl unesie. V duchu porovnávam jej váhu s váhou tašky plnej kožených remeňov, ktorú tam bežne dávame pri vykladaní. Jasné, to zvládne, len ju položte do stredu, nie na kraj stola, odhadujem situáciu. Pán z ramien opatrne zloží harmoniku a položí ju na stôl. Viete, potrebujem remienky na zapínanie, staré sa trhajú hovorí a začína hľadať na stojane s náramkami. Remene sú možno rovnako staré ako harmonika. Na rozdiel od harmoniky však už majú najlepšie časy za sebou. Remienky na zapínanie držia len zo zvyku.
Začiatkom februára mi prišla poštou z Prvej stavebnej sporiteľne (PSS) upomienka. Vraj dlh 32,8 eur a do 15.2.2014 mám zaplatiť 65,6 eur. Zrejme hodnota dlžoby + pokuta. K tomu predtlačený šek. Na upomienke žiadne meno, kto ju vystavil. Len číslo na centrum telefonických služieb pre klientov.
